VÝKLAD KNIHY PROROKA JONÁŠA
ČASŤ SIEDMA, JONÁŠ 3,6-9
KÁZANÉ DŇA 21.10.2010 V KOVAČICI
(nahrávku nájdete tu)
Jonáš 3,6-9
(6) Táto vec sa dotkla ninivského kráľa. Ten vstal
z trónu, zložil plášť, obliekol si vrecovinu a sadol si do prachu. (7)
V Ninive dal vyhlásiť: Na základe nariadenia kráľa a jeho hodnostárov
nech ani ľudia, ani zvieratá, ani dobytok, ani ovce nič neokúsia, nech sa
nepasú a nepijú vodu! (8) Nech sa aj ľudia aj zvieratá oblečú do vrecoviny
a nech hlasno volajú k Bohu. Nech sa každý odvráti od svojej zlej
cesty a od násilia, ktoré má na rukách. (9) Kto vie? Boh môže zmeniť svoj
zámer, aby sa zmiloval a môže sa odvrátiť od svojho pálčivého hnevu, aby
sme nezahynuli.
(Podľa Slovenského
ekumenického prekladu)
Jonáš
prišiel konečne na svoj cieľ, do tohto veľkého, slávneho mesta Ninive a povedal
správu, ktorú mal odovzdať, v ktorej Boh vyzval Ninivčanov, aby sa odvrátili od
svojho zla, hriechu a obrátili sa ku Bohu. A presne sa to aj stalo! Bola
to šokujúca reakcia týchto ľudí! Ako čítame ďalej, v štvrtej kapitole, ani
sám Jonáš nečakal, že sa toto stane. Očakával všetko ostatné - aby ho zabili,
vyhnali, vysmiali aj tomu podobné, ale určite ani nesníval, že také niečo sa
môže stať. Že sám kráľ (ktorý keď niečo povedal, všetci museli poslúchať) dal
vyhlásiť pôst, aby sa všetci obliekli do vrecoviny – od najväčšieho po
najmenšieho. Išlo tu o ten pravý pôst. Že nesmeli ani len jesť ani piť. Od
toho najväčšieho po toho najmenšieho.
Nevieme
presne o aký dlhý pôst išlo. Asi nešlo o veľmi dlhý pôst, lebo
v tomto kraji nepiť dlho vodu mohlo mať smrteľné následy, keďže sa Ninive
nachádzala v púšti. Ale, tá myšlienka, ktorá vyšla od kráľa bola, že sa musia odvrátiť
od zlých ciest a násilia ich rúk. Už sme hovorili o tom, že ako sa
správalo toto kráľovstvo. To sa dá zistiť z mimobiblických záznamov. Bolo
to krvilačná krajina. Kdekoľvek išli niesli len strach a hrôzu. Len odoberali
ľudské životy. Rušili všetko to, čo bolo pred nimi, len aby získali čím väčšie
územie. A tento kráľ videl, pochopil, že toto nebolo v poriadku - to
násilie, ktoré mali na rukách. Alebo inými slovami, prosili o odpustenie, že
toľko krvi preliali svojimi rukami.
To čo je
zaujímavé v tomto oddieli je, že sa tuto opisujú aj zvieratá, že aj im
kráľ prikázal, aby sa obliekli do vrecoviny, aby aj oni volali k Bohu. To
vyznanie platilo aj pre nich. Je to naozaj zaujímavé, že sú aj zvieratá tu
zahrnuté, ale myslím si, že doslova nemôžeme povedať, že sa majú odvrátiť od
svojich zlých ciest. Zvieratá nemajú rozum, ako my. Všetko čo zvieratá robia,
robia podľa inštinktu – nie ako my, ktorí máme slobodnú vôľu. Keď my niečo
urobíme zle, my stojíme za tým. U zvierat je to iné – keď napr. lev zabije
nejakú antilopu, vieme, že to čo prinútilo leva to urobiť je živočišný pud. Ale
tuto sa chcelo zdôrazniť, že KAŽDÝ človek, VŠETCI, do posledného sa musia
pokajať za to, čo urobili a odvrátiť sa od zlého. Možno práve na základe
týchto slov, alebo aj na základe slov, ktorými sme pozvaní kázať celému
stvoreniu, František, jeden mních, ktorého neskôr nazvali svätcom, bol známy,
že kázal aj zvieratám. A je veľa obrazov, na ktorom je on a všade
okolo sú zvieratá, ktorým on zvestoval evanjelium. Myslím si, že toto je
prehnané, lebo zvieratá nemôžu pochopiť kto je Boh. Nemôžu pochopiť čo sa
vlastne deje a to vychádza z toho čo je napísané v slove Božom,
lebo keď sa pozrieme pri stváraní, celé stvorenstvo bolo stvorené a až na
konci prišiel človek, ktorému Boh vdýchol svojho ducha. My sme odlišní od
celého stvorenstva – my sme tou korunou stvorenstva. My sme ako tá čerešnička,
ktorá ide na vrch torty, čo celú tú tortu činí ešte krajšou. Samozrejme, všetko
sa to pokazilo vtedy keď Adam a Eva zhrešili.
A tak
vlastne, keď sa pozrieme do prvých dvoch kapitol Prvej knihy Mojžišovej, my sme
tí, ktorí máme vládnuť nad tými zvieratami, vlastne nad celým stvorením. Ale,
nie na taký spôsob ako to robíme teraz. Keď hriech prišiel na svet, úplne
všetky vzťahy medzi človekom a Bohom a medzi ľuďmi navzájom sa úplne
pokazili. Toto čo sa deje vo svete určite nie je Božia vôľa. Myslím si, že sme
všetci vedomí toho, že sme my, ako človečenstvo, úplne zničili zem a málo
chýba, aby všetky veci boli zničené. A to preto, lebo sme si mysleli, že
na taký spôsob máme vládnuť nad svetom. My sme stvorení na Boží obraz, Písmo
nám to jasne hovorí, tak potom máme sa uzrieť na Boha, ako On vládne nad svetom
a máme ho aj v tom napodobňovať. Žeby sme nevládli nemilosrdne,
dokonca aj nad ľuďmi v našej domácnosti, ale aby sme vládli s láskou,
milosrdenstvom.
Tento
kráľ mesta Ninive vyzval ľudí, aby sa odvrátili od zlých ciest. Tu nám je
jasné, že je to obrazne povedané – odvráťte sa od hriechu a od zlého, čo
ste doteraz činili. Myslí sa tým aj na spoločné hriechy, spoločnú zodpovednosť,
ktorú majú pred Bohom, ale aj na individuálnu. Veľakrát spoločnosti sa dovedna
dajú do nejakého podujatia, ktoré sa Bohu nepáči. Možno niektorí jednotlivci
s tým nemajú nič, ale tá zodpovednosť je v určitom zmysle aj na nich.
A tak celý ten národ, ktorý tam bol, je zodpovedný za násilie, ktoré
asýrsky národ urobil.
Výzva, aby
sa odvrátili od zlých ciest, bolo veľakrát povedané aj nad Izraelom. Mnohí
proroci znovu a znovu opakovali tieto slová, aby sa odvrátili od zlých
ciest, od modloslužby, od vrážd. Koľkokrát kázali, ale Izrael neposlúchol.
Veľakrát aj prorokov, ktorí zvestovali tieto slová zhanobili, lebo nemali radi
počúvať tie slová. A v tom pokračoval aj Pán Ježiš Kristus. On bol
ten, ktorý pozýval ľudí k pokániu, aby sa odvrátili od zlých ciest, aby sa
odvrátili od násilia a aby sa vrátili späť k Bohu, ktorý je vlastne
stvoriteľ všetkých nás. Čo vôbec znamená odvrátenie sa od zlých ciest. My to
niekedy nazývame obrátenie, alebo aj znovuzrodenie. Je to zaujímavé, že keď sa
pozrieme na tieto slová, už samotné slová nám všetko hovoria – obrátiť. Idem
v jednom smere, ale sa obraciam a už idem opačným smerom. Konal som
hriech a išiel som podľa svojich túžob, ale vtedy som sa obrátil
k Bohu a začal som Jeho nasledovať a začal som Jeho hlas
počúvať.
Toto
obrátenie, alebo navrát k Bohu, keď sa pozrieme do Biblie, nachádzame
zaujímavú vec, že Stará zmluva pod tým chápe jedno a Nová zmluva niečo
iné. Nová zmluva bola napísaná v gréckom jazyku a gréci boli veľkí
filozofi a keď Nová zmluva bola písaná v gréčtine, túto grécku myseľ
môžeme cítiť. A tam bolo vždy o mysli. Potrebujeme odvrátiť svoju
myseľ, rozmýšľať o niečom inom. Potrebujeme svoju myseľ sústrediť na Slovo
Božie. V hebrejčine, v Starej zmluve, vždy išlo o konanie,
o nejaký skutok. Ježiš hovoril: Je
napísané, že ten kto scudzoloží má hriech, ale ja vám hovorím, že aj ten, ktorý
pomyslí o tom. To čo tu vidíme, že nestačí aby som len navonok urobil,
aby to každý mohol vidieť, ale potrebujem zmeniť aj svoje vnútro, svoju myseľ.
A keď zmením svoje vnútro, bude to vidno aj navonok. A tak ako som
povedal, v Starej zmluve keď povieme obrátenie, chápeme: zmena
v konaní a v Novej zmluve keď povieme obrátenie, chápeme: zmena
v myslení. Ale, tieto dve veci idú vždy spolu. Lebo vtedy keď svoju myseľ
zmením, keď prijmem Kristovu myseľ, aj moje konanie sa zmení!
Mnohí
proroci k tomu vyzývali Izraelský národ a stále sa vrácali na to
staré a stále sa vracali na to, pred čím ich Boh varoval. Stále zabúdali
čo im Boh sľúbil. Keď Boh vyviedol celý Izraelský národ z Egypta, neprešlo
dlho, už v púšti, a zabudli čo všetko Boh urobil dobré, ale si pamätali
ako im bolo dobre v Egypte. Ale si napr. nepamätali, že ani na oddych
nemali čas a vzdychali a prosili, aby im Boh pomohol. A ani si
nepamätali na Božie zasľúbenia, ani na jeho zázraky, ktorými ich vyviedol
odtiaľ.
Pri
obrátení, pri tom odvrátení sa od zla, potrebujeme vedome to nechať za sebou
a vedome túžiť po Bohu a po Božej spravodlivosti. To je to čo tento
kráľ pozýva týchto ľudí, aby urobili. Aby sa odvrátili od svojich zlých ciest.
Ide o to, že potrebujeme zmeniť svoju myseľ, zmeniť svoje srdce
a vtedy aj celý náš život sa mení. Moderným jazykom by sme to povedali, že
keď sa zmení naše rozmýšľanie, vtedy aj naše morálne chápania budú inakšie.
Vtedy to, čo pre nás bolo normálne doteraz, môžeme prestať robiť, lebo si
uvedomíme, že sa to nám, ako deťom Božím nesluší!
Ten
posledný verš, ktorý sme prečítali je, mohli by sme povedať trochu
kontroverzný. Tu kráľ hovori: „Kto vie?
Boh môže zmeniť svoj zámer, aby sa zmiloval a môže sa odvrátiť od svojho
pálčivého hnevu, aby sme nezahynuli“. Prichádza nám tu otázka, či môžeme
zmeniť Božie rozmýšľanie. Boh určil niečo, my sa začneme modliť a potom si
to Boh rozmyslí. To je ďalej spojené s otázkou či je všetko vopred určené
čo sa má stať?! Zo slova Božieho nevidíme, žeby to bolo tak. Boh vie čo sa
stane, ale Boh to tak neurčil. My, ľudia, máme slobodnú vôľu, aby sme sa sami
rozhodovali. Aj v tomto proroctve, podľa ktorého by niekto mohol povedať,
že Jonáš je falošný prorok, lebo povedal : „Ešte
štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené“ a nič sa nestalo. Ale
išlo o to, že Boh tu postavil podmienku – alebo sa odvrátite od zlých
ciest, alebo mesto zničím! Tu sa ľudia, vidíme, odvrátili od zla a preto
im Boh dal novú šancu.
Keď sa
pozrieme do listu Rimanom (6:23), tu je jasne povedané, že odplata za hriech je
smrť. To znamená, že keď sme prvýkrát zhrešili, už vtedy sme mali zomrieť, ale
tu sa ten príbeh nekončí. Boh nám dáva druhú možnosť, aj tretiu, aj štvrtú, ak
ich potrebujeme. A veľakrát nepotrebujeme len tie, ale tisíc nových šancí.
V tom vidíme Božiu milosť! Dáva nám každý deň novú milosť, aby sme sa
navrátili k nemu, aby sme poslúchli jeho hlas. Tak, vlastne, aj pre týchto
Ninivčanov, toto bola nová šanca. Boh ich nezničil preto že Boh všetkých ľudí
miluje. On to, na čo sa nemohol pozerať bol hriech, ktorý títo ľudia
vykonávali. A títo ľudia sa, podľa tohto slova, odvrátili od zlých ciest.
Rozhodli sa, že aj oni budú slúžiť tomu Bohu, o ktorom zvestoval prorok
Jonáš.
Zaujímave
mi bolo, keď som sa pozeral do komentárov, že tieto slová, ktoré sú tuto
napísané „Kto vie? Boh môže zmeniť svoj
zámer, aby sa zmiloval...“. Toto slovo „zmilovať sa“ znamená „povzdychnúť“.
To Božie povzdychnutie alebo zľutovanie sa nad týmto ľudom. Aj tu vidíme, že
Boh aj im dal slobodnú vôľu a títo ľudia sa teraz rozhodli nasledovať Pána!
Každý jeden z nás sme dostali tú slobodnú vôľu, aby sme nasledovali Pána alebo
aby sme žili podľa svojho. Lenže žiť podľa svojho znamená žiť podľa
nepriateľovho plánu. A preto sa toto Jonášovo proroctvo nesplnilo, lebo
títo ľudia pochopili kto je Boh, o ktorom hovoril a že potrebujú
zmeniť niečo vo svojom živote.
Toto je
Božie zľutovanie, ku ktorému volá všetkých. Tá obeť na kríži Golgotskom bola
pre všetkých ľudí – nie len pre niektorých! Pre všetkých! ALE odpustenie, ktoré
s tým prichádza patrí len tým, ktorí si to vedome vzali aj pre seba. My
sme poslúchli tie slová, ktorými nás Boh oslovil, aby sme mohli pocítiť Božie
zľutovanie. Priznám sa, že ja veľakrát zabúdam na toto zľutovanie
a správam sa ako keby to bolo niečo samozrejmé, ale to vôbec nie je
samozrejmé. Za to môžeme každý deň Bohu ďakovať, lebo kvôli nám takú vysokú
cenu za nás zaplatil – dal svojho syna za nás. Neviem čo by sme my urobili – či
by sme aj my dali svojho syna, aby všetci ostatní mohli mať život, ale Boh to
urobil a v tom vidíme strašne silnú Božiu lásku, ktorú nevieme celkom
pochopiť.
Nech
tieto slová sú nám k povzbudeniu, žeby sme Bohu ešte viac ďakovali za to
čo máme a že ho môžeme poznať. Stále hovoríme, že nám je lepšie takto ako
keby sme nepoznali Boha. Ďakujme Mu, že sme Ho mohli spoznať a že naše
hriechy sú odpustené!
pripravil Daniel Sjanta
Výklad knihy proroka Jonáša, časť siedma
Táto kázeň bola kázaná dňa 21.10.2010 a nahrávku tejto kázne nájdete tu.
(Tiež bola publikovaná v Ceste Života, časopise Evanjelickej metodistickej cirkvi v Srbskej republike, v čísle 3/2012).
