Výklad listu Jakubovho
Časť prvá, Jakub 1,1
Kázané dňa 09.08.2012 v Kovačici
(nahrávku nájdete tu)
Jakub, Boží
služobník
(Jakub 1)
Jakub 1,1
(1) Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista,
posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre.
(Podľa Slovenského
ekumenického prekladu)
Práve
v týchto dňoch som nadišiel na taký jeden zaujímavý obraz a to je dôvod,
prečo som sa chcel trochu viac vhĺbiť do Jakubovho listu. Vždy keď Biblia
hovorí o premýšľaní nad slovom Božím, ako napr. v prvom žalme, kde
čítame „Blahoslavený ten, ktorý premýšľa
nad zákonom dňom i nocou“ (Žalm 1,2), alebo vtedy keď je Jozua povzbudzovaný
slovami: „Nech sa táto kniha zákona
nevzdiali od tvojich úst. Rozjímaj však o nej vo dne i v noci,
aby si zachovával všetko, čo je v nej napísané“ (Jozua 1,8). Zaujímavé
slovo je použité v hebrejskom jazyku a to je „prežúvať“. Teda, to
isté slovo, ktoré sa používa pre „rozmýšľanie“, používa sa aj pre „prežúvanie“.
Čo to znamená? Je to celkom zaujímavý jav, že niektoré zvieratá keď iniečo
zjedia, sa im to vráti a znovu to žujú a žujú a až potom to
zjedia.Veľakrát keď niečo jeme, len hlceme a nezastaneme ochutnať to
jedlo, ktoré jeme. A to platí aj pre duchovný pokrm. Slovo Božie je omnoho
dôležitejšie ako chova, ktorú jeme. Aj sám Pán Ježiš to povedal, že človek
nebude žiť len z chleba, ale z každého slova, ktoré z úst Božích
vychádza. Teda, keď čítame Písmo, potrebujeme to urobiť s porozumením, aby
sme zastali nad každým veršom, možno dokonca aj nad každým slovom, a zamysleli
a snažili sa pochopiť čo nám Pán cez neho chce povedať a až potom
pokračovať ďalej. Znamená, nie len „hltať“, ale aj „prežúvať“.
Jakubov
list je trochu iný od druhých listov, alebo biblických kníh. Mnohé knihy
sledujú nejaký príbeh alebo vyriešenie nejakého problému, ale Jakub je list,
kde vidíme kto ho napísal, ale nevieme komu bol napísaný a z akého
dôvodu. Máme teda jasne napísané, že Jakub je ten, ktorý tento list napísal ale nie
je napísané jedno meno, alebo jedno mesto, do ktorého bolo poslané, ale nachádzame
také veľmi široké oslovenie – „dvanástim kmeňom v diaspóre“.
S Jakubom
a jeho listom vznikalo aj dosť veľa ťažkostí, žeby sa určilo ktorý Jakub
to vlastne napísal. Keď sa pozrieme do zoznamu učeníkov, ktorých Ježiš povolal,
tam nachádzame dvoch Jakubov. Jakub Zebedojov syn a Jakub Alfeov. Ale, my
môžeme s celkovou istotou predpokladať, že tento Jakub, ktorý napísal nie
je ani jeden ani druhý, ale vlastne brat (alebo presnejšie polobrat) Pána
Ježiša Krista. O ňom, ale aj o ostatných Ježišovych bratoch môžeme
čítať v Matúš 13,55, kde čítame ako Ježiš bol odmietnutý v Nazarete. „Keď Ježiš dokončil tieto podobnestvá,
odišiel odtiaľ. Prišiel do svojho otcovského mesta a tam učil
v synagóge, takže ľudia sa veľmi rudovali a hovorili: Odkiaľ má
takúto múdrosť a mocné činy? Nie je to syn tesára? Nevol sa jeho matka
Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? A nežijú u nás
aj všetky jeho sestry?Odkiaľ to potom všetko má? A pohoršovali sa nad ním.
Ježiš im však povedal: Prorok býva zaznávaný iba v otcovskom meste
a vo vlastnom dome. Pre ich nevieru neurobil tam mnoho divov.“
V tomto
oddieli čítame o Jakubovi, ktorý poznal Ježiša dlhšie od všetkých
učeníkov, ktorý išli za ním. Veľmi málo o ňom čítame v Písme. Ďalší
problém, ktorý nám v Biblii s menami vzniká je že nemajú priezviská,
tak ako sme my zvyknutí alebo niektorí ľudia, ktorí sú spomínaní, ich
nachádzame pod dvomi alebo aj tromi menami a tu vzniká ten zmätok, aby sme
presne vymedzili kto je kto.
Jakub bol
a do dnes je v Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi považovaný za
svätého a on dostal prezývku „Jakub spravodlivý“. Toto meno dostal kvôli
tomu, na aký spôsob sa správal po Ježišovej smrti. My aj v Skutkoch apoštolov
môžeme čítať, že on bol jeden z prvých vedúcich jeruzalemskej cirkvi
a bolo to niečo veľmi vzácne, keďže jeruzalemská cirkev bola najväčšia
cirkev, aspoň zo začiatku kým nebol Jeruzalem zničený. Z Jeruzalema boli
vysielaní misionári do celého vtedajšieho sveta. To bolo stredisko a pre
Jakuba, že sa stal vedúcim, teda biskupom, bolo to veľmi veľké vyznamenanie.
Z rôznych
mimobiblických záznamov, zisťujeme, že mnohí historici v tej dobe hovoria
o tom ako on naozaj bol veľmi dobrý vo svojej službe a veľmi poslušný
Pánovi. A veľmi sa pridŕžal tých slov, ktoré jeho brat vyslovil. Niektorí
ho dokonca kritizovali, že až príliš prehnáva s niektorými vecmi, ako to snáď
môžeme aj vidieť v jeho liste. Medzitým, všetko čo on napísal nevymyslel
sám, ale to mal od Pána Ježiša! A ak by sme povedali, že zachovávať Božie
slovo je preháňanie, asi nechápeme čo vlastne znamená byť kresťanom! Jakub
vlastne pripomínal mnohé Ježišove slová ľuďom, ktorí ich už museli poznať
a tak vlastne ako keby chcel povedať: „Už vám bolo jasne povedané čo máte
robiť a ako máte žiť! V čom je teda problém, že tak nežijete?“
V 21.
kapitole Skutkov nachádzame dokonca, že sa aj sám Pavol stretol s Jakubom.
Tu Pavol prichádza do Jeruzalema s nazbieranými peniazmi z rôznych
iných zborov, pre jeruzalemských kresťanov. V tomto období, ktoré bolo
veľmi ťažké obdobie pre kresťanov v Jeruzaleme, lebo boli veľmi
prenasledovaní, kresťania z iných miest im chceli pomôcť. Jakub
v tomto liste povzbudzuje aj kresťanov z iných zborov, ktorí tiež
zažili prenasledovanie, aby mohli vydržať, lebo aj uprostred prenasledovania sa
môže stať niečo pozitívne. Totiž, jeden aj z dôvodov, prečo sa zvesť
o Ježišovi tak veľmi rozšírila po celej rímskej ríše bolo práve kvôli
tomu, že kresťania boli prenasledovaní. A kdekoľvek išli do iného mesta,
aj tam rozprávali o Ježišovi. A tak zbory kresťanské vznikali po
celej ríši.
Ako sme
povedali, v Biblii nenachádzame až tak veľa inoformácii o Jakubovi,
ale podľa mnohých cirkevných tradícií, ktoré do určitej miery môžeme považovať
za dôveryhodné, hoci nie je možné s istotou povedať nakoľko sú úplne
pravdivé. Tu čítame o Jakubovi, že vo svojom živote slúžil
v Jeruzaleme a jeruzalemskej cirkvi, kvôli čomu sa dostal do veľkého
nepriateľstva so židovskou synagógou v tom meste. Príbližne 30 rokov po
Ježišovom vzkriesení, nad Judskom vládol prokurátor, ktorý sa volal Porcius
Festus, ktorý bol jeden z Pilátovych nástupcov. Teda, v roku 62
Porcius zomrel a kým mu rímski vládcovia neurčili náhradu, vtedajší veľkňaz
Ananiáš syn Ananiáša to využil, aby zvolal židovskú veľradu (Sanhedrin)
a dal ukameňovať Jakuba.
Z toho
môžeme vidieť, že 30 rokov Jakub slúžil verne a vytrval vo svojej viere aj
v tom čo prijal! Hoci smrť, ktorou sa zakončil jeho pozemský život bola
naozaj smutná. Vlastne, všetci apoštoli, všetci ktorí boli blízki pri Ježišovi,
veľmi ťažkou smrťou skončili a to len potvrdzuje tie slová, ktoré Ježiš
hovoril učeníkom, keď ich upozorňoval: Vy
nie ste z tohto sveta a preto vás svet nenávidí. Ak nenávidel mňa,
alebo ak mňa prenasledovali ako učiteľa, o čo viac budú prenasledovať aj
vás, lebo vy ste poslúchali mňa, vy ste nasledovali mňa (podľa Ján
15,18-25).
Keď sa
pozrieme na samotný list, ktorý máme pred sebou, list Jakubov sa nazýva „Obecný
list“. Je to preto, že nie je napísaný pre niekoho konkrétneho, ale nachádzame tu
viac také všeobecné rady, alebo príslovia, ktorými on radil kresťanov. Nevieme
kde všade sa tento list dostal, ale môžeme byť vďační Pánovi, že ho my dnes
môžeme mať pred sebou a že sa môžeme doňho pozrieť!
Jakubov
list je teda trochu odlišný od väčšiny kníh Nového zákona. Keď sa pozrieme na
Nový zákon, môžeme tam nájsť niekoľko skupín podobných kníh. Chcel by som
chvíľu tomu venovať.
Prvá
skupina kníh sú Evanjeliá (podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána). Sú to
biografie Pána Ježiša Krista!
Ďalšia
kniha – Skutky apoštolov stojí samostatne, ako jediná historická kniha Nového
zákona. V Starom zákone nachádzame mnohé historické knihy, ale v NZ
iba jednu. Tu nachádzame opísaný začiatok cirkvi a šírenie evanjelia.
Ďalšia
skupina sú pavlovské listy (Rimanom, Korinťanom, Galaťanom, Efezanom,
Filipanom, Kolosanom, Tesaloničanom). To sú zbory – niektoré založil sám Pavol,
niektoré založili iní ale preto že tam vznikli nejaké problémy, Pavol im písal.
Ale Pavol písal aj jednotlivcom – (Timotejovi, Títovi a Filemonovi). Tieto
listy jednotlivcom ešte nazývame aj pastoračné listy.
A máme
tiež aj ešte jednu knihu, ktorá stojí samostatne – Zjavenie. Je to jedinečná
kniha v NZ, lebo je prorocká.
Predposledná
skupina sú obecné listy. Vieme kto napísal, ale nevieme presne komu sú napísané
(Židom, Jakubov, dva Petrove listy, tri Jánove a Júdov).
Ako
budeme môcť vidieť, Jakubov lisť je úplne inak štrukturovaný od napr. evanjelií
alebo dokonca aj od Pavlových listov, lebo nie je tam opísaná nejaká konkrétna
situácia, ktorú bolo treba riešiť, alebo konkrétny človek, ktorý bol karhaný,
ale tieto slová, ktoré tu nachádzame boli slová, ktoré sám Pán Ježiš učil
a tiež vychádzali aj zo skúsenosti, ktorú Jakub získal a v mnohom
je to ako praktické použitie toho čo aj Pán Ježiš učil.
Tento
list nemá adresátov. Teda, píše – „dvanástim
kmeňom v diaspóre“. Vo vtedajšej rímskej ríše, existovali mnohé
židovské mestá mimo Izraelu. A Židia, ktorí bývali mimo Izraelu sa
nazývali diaspórou. Mnohí sa vysťahovali z ekonomických alebo politických
dôvodov. A práve tí Židia, ktorí boli rozpŕchnutí po celej ríše spôsobili,
žeby sa cirkev tak rýchlo šírila! Je to zaujímavá skutočnosť, najmä keď si
uvedomíme aký malý národ bol Izraelský, v porovnaní s inými, ale
Božie požehnanie bolo s nimi!
Tieto
slová, ktoré Jakub napísal boli práve pre tých, ktorí boli ďaleko od svojej
otčiny, a ktorí si mohli myslieť, že sú zabudnutí. Dokonca aj to oslovenie
mohlo byť pre nich veľkým povzbudením, lebo Jakub nepísal kresťanom
v Jeruzaleme, alebo v Izraeli, ale „dvanástim kmeňom v diaspóre“,
znamená kdekoľvek ste, tieto slová sú pre vás!
My
nepatríme medzi židovský národ, podľa tela, ale my patríme do Božieho národa
a preto tieto slová sú aj pre nás veľmi dôležité. Mnohí vlastne pohŕdali
touto epištolou práve kvôli tomu, že sa zdá že je napísaná pre Židov, nie
kresťanov, kvôli tomu osloveniu. Ale ja verím že by tento list nenašiel svoje
miesto v Biblii, keby nemala zvesť aj pre nás dnes. A keďže tu je,
tak to znamená, že nasledujeme slová apoštola Pavla, ktorý Timotejovi napísal: celé Písmo je Bohom vdýchnuté
a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu
v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé
dobré dielo“ (1 Timotejovi 4,16-17). A tak potrebujeme prijať aj tento
list.
Mnohí
teda mali problém s týmto listom a tak aj Luther nazval túto epištolu
slamenou epištolou, lebo bola podľa neho „nanič“. Považoval, že protivrečí
Pavlovi. To sú veci, na ktoré sa tiež budeme pozerať, žeby sme videli či je
naozaj možné, aby Boh na jednom mieste hovoril jedno a na druhom mieste
niečo opačne. Uvidíme, že nie len že si neprotirečia, ale sa navzájom doplňujú!
A práve
v tom sa zakladá naša viera, že Boh je nemenný, neochvejný a že
slovo, ktoré povedal nepominie, ale že zostáva naveky, nech sa deje čokoľvek.
Na záver
môžeme skonštatovať, že tento list veľmi silne a jasne a priamo
hovorí. Nech nám je naozaj Pán Boh milostivý, aby sme mohli jasne vidieť čo nám
Pán Boh hovorí dnes, čo potrebujem zmeniť a čo potrebujem urobiť tak, aby
som nasledoval a chválil Pána do poslednej chvíli!
pripravil Daniel Sjanta
Výklad listu Jakubovho, časť prvá
Táto kázeň bola kázané dňa 09.08.2012 a nahrávku tejto kázne nájdete tu.
(Tiež bola publikovaná v Ceste Života, časopise Evanjelickej metodistickej cirkvi v Srbskej republike, v čísle 2/2013)
Već duže vreme nismo ništa napisali u vezi sa MOZAIKOM. Puno je razloga, da ih sme imenujemo, ali to u svakom slučaju želimo da popravimo! :) U poslednje vreme, u našem MOZAIK-u smo pošli na jedno putovanje "Biblijsko putovanje". Cilj nam je da naučimo 24 stiha. Stihovi koje naučimo želimo zaista da primenimo u naš život. Za svaki stih imamo neku priču iz Biblije, kad u stvari razgovaramo o toj priči i postavljamo razna pitanja i odgovaramo na njih. Na kraju radimo ručni rad i veoma se tome radujemo. Obavezno se svaki put i molimo a molimo se da nam se pridruže i mnoga druga deca, kako bismo zajedno proslavili Gospoda. Želeli bismo ponovo da pozovemo svu decu koja žele da uče o Bogu, da nam se pridruže svake nedelje u 15.30 h, kako bismo se zajedno pustili na Biblijsko putovanje.
Už dlhšiu dobu sme nenapísali nič ohľadom nášho MOZAIK-u. Dôvodov je veľa, aby sme ich všetky pomenovali, ale to každopádne chceme opraviť! :) V poslednej dobe na našom MOZAIK-u sme sa vybrali na cestu "Biblijsko putovanje" (Biblické cestovanie). Cieľom nám je, aby sme sa naučili 24 veršov touto cestou. Verše, ktoré sa učíme, chceme naozaj uplatniť do nášho života. Za každý verš máme nejaký príbeh z Biblie, kde sa o tom príbehu rozprávame a odpovedáme na otázky. Na konci stále máme nejakú ručnú prácu, z čoho naozaj máme radosť. Záväzne máme modlitby kde sa modlíme ešte pre mnohé deti, aby sa nám pridali, aby sme spolu oslávili nášho Boha. Chceme naozaj pozvať všetky deti, ktoré sa chcú učiť o Bohu, aby sa nám pridali, každú nedeľu o 15.30 h, aby sme sa spoločne vydali na Biblické cestovanie!
For a longer time we didn't write anything about our MOZAIK. There are too many reasons to count, but in any way we wish to remedy that! :) Lately, in our MOZAIK, we went on a journey called "The Bible Journey". It is our goal to lear 24 Bible verses. The Scripture we learn, we wish to apply in our lives. For each verse we have a corresponding Bible story and we talk about it and try to find answers for different questions about it. At the end, we usually have a handricraft which makes us really glad. We always set aside a time for prayer and we pray so that many other children would join us, to worship God together. We wish to invite all the children who wish to learn about God to join us every Sunday at 3.30 pm, and join us at this Bible journey.
