Deň 5: Premenení Tým, ktorý poveruje

Štvrtok 12. 1. 2012

Premenení Tým, ktorý poveruje

„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. Ježiš im opäť riekol: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého. Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im; ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa im.”

Ján 20, 19–23

Doplňujúci text: Izaiáš 49,1–6

Ešte včera stáli pri prázdnom hrobe, predtým ako sa sklamaní vydali na cestu domov. Nikde nevedeli nájsť Ježiša. Len Mária ostala dlhšie, aby sa k nim o pár hodín opäť pridala. So správou, že stretla Ježiša. Prikázal jej, aby povedala jeho bratom, že žije. Bratom? Možno neschopným zbabelcom, niktošom, ale bratom? Bratom ich Majstra? Nemohli tomu uveriť. Vtedajšia kultúra  nepripúšťala veriť slovám ženy. Ani Máriiným slovám? Teraz je večer. Dvere sú starostlivo zatvorené. Učeníci majú starch, boja sa. Zrazu vstúpi do uzavretej miestnosti Ježiš. Jednoducho len tak. Ukazuje im svoje ruky, bok, jazvy. Šíri sa medzi nimi šepkanie. Je to on! “Pokoj s vami!” hovorí im. Nekoná sa žiadne euforické opätovné stretnutie. Žiadne objatia, žiadne prikrášlené rozprávanie si všetkých detailov uplynulých udalostí. Nie. Hovorí druhý raz: “Pokoj vám!” Učeníci majú v očiach slzy. Bratia, zmierenie – Ježiš im odpustil, odpustil im. Potom ho počujú hovoriť: „… ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás…” Ježiš im nielen odpúšťa, ale im dáva aj nariadenie. To nie je výčitka, ani sklamanie z toho, že Peter Ježiša prednedávnom zaprel alebo že ho jeden z nich zradil. Alebo že zaspali, keď ich prosil, aby bdeli, alebo že ho opustili keď zomieral na kríži. Zmŕtvychvstalý Kristus im odpúšťa a dáva im poverenie – a uschopňuje ich k tomuto povereniu!

Tak, že na nich vdýchne Svätého Ducha, tak ako Boh vdýchol život do Adama, keď ho stvoril. Ježiš mení svojich ustráchaných priateľov na odvážnych, bezmocných na ľudí s plnou mocou, tak ako Boh oživil neživého Adama. Ježiš dáva svojim priateľom radosť a zodpovednosť odpúšťať alebo zadržať hriechy.

Budú ľudí s Ježišom spájať alebo ich nechajú tak, budú evanjelium o Ježišovi zvestovať alebo aj nie. Robíme to – premenení tým, ktorý nás poveril!?

Hansjörg Leutwyler, Zürich, hlavný sekretár Švajčiarskej evanjelickej aliancie

Vďaky a uctievanie: Ďakujeme...

• že sám prišiel v Ježišovi na tento svet
• že nám zveril zodpovednosť a zároveň daroval radosť
• že nás premieňa Duchom Svätým a dáva nám plnú moc
• za vzor, ktorý nám dal vo svojich prvých nasledovníkoch
• za jeho slovo, ktoré nám v Biblii daroval

Pokánie a sklonenie: Odpusť nám...

• že nežijeme podľa tvojho príkladu
• že sa neriadime tvojím poverením
• našu nedbalosť v svedectve a láske
• našu nedostatočnú ochotu odpúšťať tým, ktorí nám ublížili

Prosby:  Pomôž nám...

• zodpovedne zaobchádzať s darmi, ktoré si nám dal
• s láskou a úctou zaobchádzať s ľuďmi všetkých kultúr
• odvážne zvestovať evanjelium v ťažkých situáciách
• slovom i skutkom nasledovať v živote tvoj príklad
• pomáhať tým, ktorí sú prenasledovaní
• urýchľovať šírenie tvojho evanjelia vo svete

Každodenná viera

Vo všedných dňoch rátať s Bohom.

Viac dôverovať Kristovi.

Vsadiť na moc Ducha Svätého.

Učiť sa BYŤ.

Veriť vo všedné pracovné dni.

Nachádzať formy, ktoré sú hodnoverné.

Osobné a pracovné hodnoty držať v súlade.

Modlime sa za fantáziu viery.