Saturday, March 31, 2012

Mislite o tome...


     Danas bih hteo da podelim nešto na našem blogu, što se ne tiče naše zajednice, već nečeg na šta sam naišao ovih dana na internetu.
     ‎25.3.2012, dakle u nedelju je u Slovačkoj bio obeležen "Dan započetog života". Zbog ovog su se neki dosetili i na jednom od trgova u Bratislavi su napravili veliko srce od dečjih cipelica, tačnije njih 13.000. To predstavlja broj abortusa koliko ih je ukupno bilo u 2011 godini u celoj Slovačkoj! Par slika sam tom prilikom pronašao, koje želim da podelim sa vama.
     A kad sam video ovo, zapitao sam se koliko abortusa se obavi u Srbiji i prema sajtu RTV Pančevo  sam saznao da se Srbija nalazi među prvim zemljama u Evropi bo broju izvršenih abortusa - prošle godine čak 300.000 od čega je 90% žena koje se odluče na ovaj korak u braku! Ovo je poražavajuća informacija! S jedne strane se radujemo što ne živimo u osmansko vreme kad su srpska deca bila odvođena u ropstvo, ili ubijana, ali se sada dešava još veća tragedija - mi smo ti koji sami ubijamo svoju decu. U razgovoru sa nekim ljudima sam naišao na sledeće mišljenje - "To je moje telo i ja mogu da uradim šta hoću sa njim". Međutim, abortiranje nije isto što i vađenje zuba ili neka druga selektivna operacija. Drugi najčešći argument za abortus u našoj zemlji je sveopšta teška situacija. Međutim, ni to nije dovoljan argument, pošto su naše babe i dede rođeni u još težim vremenima, ali se u to vreme nije ni postavljalo pitanje - da li roditi ili ne. Osim ovih, čuo sam ili pročitao mnogo više argumenata. Moram priznati, mnogi od njih zaista imaju smisla kada na to pogledamo sa ljudske strane, ali ipak smatram da mi nemamo prava da odlučujemo o tako nečemu.
     Molimo se da Gospod utiče na narod u kome živimo i da menja ljudska srca, jer samo u Njemu možemo naći nadu, čak i onda kada sve izgleda beznadežno!
   Ovom prilikom želim da uvedem i socijalne principe Evangeličke metodističke crkve, tačnije pitanje abortusa. Pitanje abortusa je postalo deo socijalnih principa još 1968 godine i od tad je pretrpelo neznatne izmene. Za sada uvodim samo slovačku i englesku verziju - pošto je srpska verzija još uvek u fazi prevođenja. Original na engleskom jeziku možete naći ovde.


     Dnes by som chcel podeliť niečo na našom blogu, čo sa netýka priamo nášho zboru, ale niečoho, na čo som nadišiel týchto dňoch na internete.
     25.3.2012, teda minulú nedeľu bol na Slovensku pripomenutý "Deň počatého života". Kvôli tomu niektorí prišli na nápad, aby na jednom z bratislavských námestí urobili veľké srdce z detských topánok, presne 13.000 kusov. To predstavuje počet vykonaných potratov v roku 2011 na Slovensku! Niekoľkými fotkami chcem to aj priblížiť.
     A keď som to videl, tak som sa zapýtal koľko potratov bolo vykonaných v Srbsku a podľa stránky RTV Pančevo som zistil, že sa nachádza medzi prvými krajinami v Európe po počte vykonaných potratov - až 300.000 v roku 2011, od ktorých 90 % žien, ktoré sa rozhodli na tento zákrok v manželstve! Toto je zdrvujúca informácia! Z jednej strany sa tešíme, že nežijeme v tureckom období, kedy srbské deti boli odvlečené do zajatia/otroctva alebo zabíjané, ale sa teraz deje ešte väčšia tragédia - my sme tí, ktorí sami zabíjame svoje deti. V rozhovore s niektorými ľuďmi som sa stretol s nasledujúcim názorom - "To je moje telo a ja mám právo urobiť čo chcem." Medzitým, potrat nie je to isté čo i vyberanie zuba alebo nejaká iná selektívna operácia. Druhý najčastejší argument je celková situácia v našej krajine. Medzitým, ani to nie je dostačočný argument, lebo sa naší starí rodičia narodili ešte v ťažších časoch, ale sa v tej dobe ani nekládla tá otázka - rodiť alebo nie?! Okrem tých, počul som alebo prečítal omnoho viac argumentov. Musím sa priznať, že mnohí z nich naozaj majú zmysel, keď sa na nich pozrieme z ľudskej strany, ale predsa považujem, že nemáme právo rozhodovať o takom niečom.
     Modlime sa, aby Pán Boh vplýval na národ, v ktorom žijeme, aby menil ľudské srdcia, lebo jedine v Ňom môžeme nájsť nádej aj vtedy keď všetko vyzerá beznádejné!
     Touto príležitosťou uvádzam aj úrivok zo Sociálnych zásad Evanjelickej metodistickej cirkvi, presnejšie otázky potratu. Otázka potratu sa stalo súčasťou sociálnych zásad ešte roku 1968 a odvtedy pretrpelo nepatrné zmeny.


Počiatok a koniec ľudského života sú Bohom dané medze ľudskej existencie. Kým ľudia do istej miery dokázali ovplyvniť okamih smrti, majú teraz tiež desivú možnosť rozhodovať, kedy a či vôbec sa narodí nový človek. Naša viera v po­svätnosť nenarodeného ľudského života nám nedovoľuje schvaľovať umelé prerušenie tehotenstva. Sme však povinní brať ohľad na posvätnosť života a na blaho matky, pre ktorú by nechcené tehotenstvo mohlo znamenať ťažkú ujmu. V súlade s tradičným kresťanským učením si uvedomujeme možnosť tragického konfliktu života proti životu, ktorý by mohol umelé prerušenie tehotenstva ospravedlniť. V takom prípade sme za možnosť legálneho prerušenia tehotenstva prostredníctvom odborného lekárskeho zákroku. Nemôžeme však súhlasiť s umelým prerušením tehotenstva ako prostriedkom plánovanej rodiny. Úplne ho odmietame ako prostriedok na voľbu pohlavia. Odmietame pozdné prerušenie tehotenstva známe ako dilatácia a extrakcia a požadujeme ukončenie tejto praxe, okrem prípadov, kedy je život matky v nebezpečenstve a iné lekárske zásahy nie sú možné, alebo kedy sa vyskytujú vážne anomálie na plode, ktoré robia život nemožným. Vyzývame všetkých kresťanov, aby starostlivo a na modlitbách skúmali, za akých predpokladov možno umelé prerušenie tehotenstva ospravedlniť.
Zaväzujeme cirkev, aby poskytovala radu a pomoc tým, ktorí chcú prerušiť tehotenstvo, ktorí sa ocitnú v tehotenskej kríze, alebo ktorí svoje dieťa privedú na svet. Povzbudzujeme najmä cirkev, vládu a sociálne inštitúcie, aby podporili a uľahčili možnosť adopcie.
Zákony a nariadenia nemôžu byť dostatočným vodidlom pre kresťanské svedomie. O umelom prerušení tehotenstva by sa preto malo rozhodnúť iba po starostlivom zvážení a po modlitbách všetkých zúčastnených strán a po lekárskej, pastoračnej a inej odbornej konzultácii.




     Today I would like to share something on our blog which is not from our church, but something that I have found on the internet a few days ago.
     On March 25th 2012, this last Sunday, "The Day of Concieved Life" was observed. On this occasion, some came to an idea and made a huge heart out of children's shoes in one of the squares in Bratislava. There were 13,000 shoes to be exact. This represents the number of abortions in the Republic of Slovakia in year 2011! I found a few pictures about it and I am sharing them with you.
     When I saw this, I asked myself about the number of abortions in Serbia and accorting to the website of RTV Pančevo, I found out that Serbia is among the leading countries in Europe according to the number of abortions - last year there were about 300.000 abortions done and 90 % of the women who asked for them were married! This is a devastating information! On one hand we are happy that we no longer have to live under Turkish opression when countless children were taken into slavery and/or killed, but the bigger tragedy is that now we are the ones who do the killing. In conversation with a few people I came across this opinion "It's my body and I can do what I want with it." But abortion is not like pulling out a tooth or any other selective surgery. Another argument I heard pro abortion is regarding the general situation in our country. But, this argument is not good enough since our grandparents were all born in even worse conditions and back then, nobody would even ask - do I give birth or not. I have heard a lot of arguments. I have to admitt, a lot of them make a lot of sense, when we look at them from a human perspective, but I still think we don't have that much right to decide about something like that.
     We pray that the Lord would influence the people we live in and would change the human hearts, because only in Him we can find hope, even when everything seems hopeless!
     I would also like to share the Social principles of the United Methodist Church, about the issue on abortion. It first became part of the social principles in 1968. The original, english version, you can find here.



Uvodim još jednu sliku, na koju sam davnije naišao. Znam da je malo "preterana", ali ipak ima u tome bar malo istine.
Uvádzam ešte jeden obrázok, na ktorý som nadišiel už dávnejšie. Viem, že trochu "prehnáva", ale predsa je tam aspoň trochu pravdy.
I am sharing another picture. I know it's a little cheesy, but it does have a point.
človek: Ak si láskavý a milostivý Boh, prečo si neposlal niekoho, aby vyliečil rakovinu, alebo pravých vodcov, aby nad nami vládli? Aký je tvoj problém, Bože??? BOH: Ja som to urobil! Vy ste nad nimi urobili potrat!

čovek: Ako si milostiv Bog, pun ljubavi, zašto nisi poslao nekoga da izleči raka, ili prave vođe koji bi vladali nad nama? U čemu je tvoj problem, Bože??? BOG: Uradio sam to! Vi ste ih abortirali!



Wednesday, March 28, 2012

MOZAIK in Alibunar (25.3.2012)



Dnes sme mali zvláštny deň pre náš Mozaik - boli sme na návšteve v Alibunare. Boli sme tam spolu s našimi kamarátkami z Padiny a boli sme spolu šesť detí a tri dospelé ženy. Mali sme krásny deň, v ktorom sme oslávili Pána ešte cestou, v aute, kde sme si spievali, modlili sa, smiali, rozprávali a v Alibunare nás dočkali naši kamaráti. Tam sme tiež spolu spievali a rozprávali a téma nám bola ukrižovanie. Mali sme korunu z bodliačov, klinec a kríž, aby sme si bližšie spomenuli ako to Ježiša bolelo, a čo On pre nás urobil. Na jeden papierik sme si napísali naše hriechy a potom sme si ich spoločne zakvačili na kríž, na znak toho, že Pán Ježiš hádže naše hriechy a nespomína ich viac. Naše dievčatá taktiež mali účasť v programe, kde zahrali niekoľko osôb, ktoré boli zapojené do Ježišovho ukrižovania, alebo súhlasili s tým, aby bol ukrižovaný. Hrali sme hry a mali sme aj ručnú prácu - kvietok. Na konci nám naší domáci pripravili spoločný obed a tak sme sa spolu ešte kamarátili. Naozaj sme mali super čas, a cestou sme sa zastavili v padinskom parku, kde sme spolu trávili ešte spoločné chvíle. Posledná "stanica" nám bola naše zhromaždenie, kde sme ako aj predchádzajúce nedele mali účasť na bohoslužbách a dnes nám Tinka zahrala Klaudiu, manželku Pontského Piláta a zaspievali sme piesne: "Ježiš život je" a "Dávaj pozor malé oko". Vďační sme Bohu za dnešný deň!




Danas smo imali poseban dan u našem Mozaiku - bili smo u poseti Alibunaru. Bili smo tamo zajedno sa našim drugaricama iz Padine i ukupno nas je bilo šest dece i tri odrasle žene. Danas je bio predivan dan u kome smo proslavili Gospoda još na putu, u kolima - tu smo pevali, molili se, smejali, pričali a u Alibunaru su nas dočekali naši drugovi. Tamo smo takođe pevali i razgovarali a tema nam je bila raspeće. Imali smo krunu od trnja, ekser i krst, kako bismo se bolje potsetili kako je to Isusa bolelo i šta je On za nas uradio. Na jedan papirić smo napisali naše grehe i nakon toga smo ih zajednički zakačili na krst kao znak toga da i Gospod Isus baca naše grehe i ne spominje ih više. Naše devojčice su takođe imale učešće u programu i predstavile su nekoliko osoba koje su bile uključene u Isusovo raspeće, ili su bili saglasni s time da bude razapet. Igrali smo razne igre a imali smo i ručni rad - cvet. Na kraju su nam naši domaćini pripremili zajednički ručak i nastavili sa druženjem. Zaista smo se super proveli i usput smo svratili u padinski park gde smo proveli još par zajedničkih trenutaka. Poslednja "stanica" je bilo naše bogosluženje na kome smo kao i prethodnih nedelja uzeli učešće na bogosluženju i danas nam je Tinka pokazala Klaudiju, suprugu Pontije Pilata i otpevali smo pesme "Isus život je" i "Pazi malo oko što vidiš". Zahvalni smo Gospodu za današnji dan!




Today we had a very special day in our Mozaik - we visited Alibunar. We were there together with our friends from Padina and there were six kids and three adults. Today was a wonderful day where we celebrated our Lord even on the way there, in the car - we sang, prayed, laughed, talked and there were a lot of our friends in Alibunar who waited for us. We also sang there and talked with each other and the topic for the day was the crucifixion. We mad a crown our of thorns, nails and a cross, in order to remind us how Jesus was hurting and what he actually did for us. We wrote our sins on a piece of paper and after that we hung them on the cross as a sing that the Lord Jesus also takes away our sins and does not remind us of them. Our girls took part in the program and played a few people who were involved with Jesus' crucifixion or agreed with it. We played all sort of games and did crafts - a flower. At the end, our hosts prepared a tasty lunch and we had a wonderful fellowship. We really had a wonderful time together and on our way back we stopped at the Padina park where we spent some more time with the kids from Padina. Our last "stop" was our worship service in Kovačica. Just as we have done in the previous Sundays, we again participated and this time Tinka played Claudia, the wife of Pintius Pilate and sang songs "Jesus is life" and "Oh, be careful little eyes what you see". We are truly thankful to the Lord for such a great day!
















Alibunar


Detský príspevok si môžete vypočuť tu:






više slika ovde / viac fotiek tu / more photos here:

Monday, March 26, 2012

Piata predveľkonočná nedeľa


Piata nedeľa Predveľkonočného obdobia, alebo Veľkého pôstu, ako sa ešte nazýva pokračuje v tom istom duchu ako aj minulé nedeľa a vyzýva nás, aby sme sa v myšlienkách presunuli do budúcnosti a sústredili sa na Veľkú noc, ktorá sa už celkom priblížila, kedy si aj tento rok znovu budeme pripomínať ukrižovanie a vzkriesenie Pána Ježiša Krista. Tohto roku sa počas predveľkonočného obdobia bližšie pozeráme na posledný týždeň Ježišovho života, aby sme mohli ešte lepšie pochopiť kto bol Ježiš a čo pre nás urobil. Dnešná kázeň s názvom: "Streda: Malomocný, vďačná žena a zradca" je už piata v poradi (v sérii kázní s názvom "Cesta Kráľa - Posledný týždeň Ježišovho života".) a poukazuje nám na deje, ktoré sa uskutočnili v štvrtý deň po príchode Ježiša do Jeruzalema. Tentokrát odišiel aj do Betánie, do domu Šimona Malomocného, kde sa znovu stretol s Máriou, ktorá vyliala libru drahocenného oleja na jeho hlavu. Zároveň sa Judáš stretol s Veľradou a ponukol im, že im odovzdá Ježiša do rúk za určitú cenu.




Kázeň si môžete vypočuť tu:
poobede: Matúš 26,6-16 - Streda: Malomocný, vďačná žena a zradca!


Znovu aj naše deti mali špeciálny príspevok. Tinka nám zahrala Klaudiu, manželku Pontského Piláta, ktorá nám hovorila o svojom názore o Ježišovi. Vypočuli sme si teda jej svedectvo, keď si uvedomila, že Ježiš nie je na vine za veci, za ktoré ho obviňujú, ale kvôli tomu, že bola "len" žena, nikto si ju nevšímal. Aj dnes bola vyhasená ďalšia sviečka. Zostala svietiť už len jedna. Deti nám tentokrát zaspievali až dve piesne: "Isus život je" a "Dávaj pozor malé oko".
Detský príspevok si môžete vypočuť tu:





Friday, March 23, 2012

Zmena času - Leto 2012

Kvôli posúvaniu času na letné počítanie, aj naše bohoslužby sme posunuli!
Biblické hodiny štvrtkom sa posúvajú na 19.00 h
Bohoslužby v nedeľu poobede sa posúvajú na 17.00 h

Všetci ste najsrdečnejšie vítaní!!!


Thursday, March 22, 2012

English Class B



V piatok 16.3.2012 sme mohli začať s ešte jednou skupinou angličtiny pre dospelých. Prvá skupina, ktorá už chvíľu pokročila funguje už od októbra. Sme radi, že naša nová učebňa na poschodí nám ešte viac slúži než sme pôvodne mysleli a že nachádzame nové spôsoby ju využiť. Škoda len, že týždeň nemá viac dní a deň nemá viac hodín, lebo sa do tejto skupiny ani nezmestili všetci, ktorí majú záujem o učenie angličtiny. Musíme povedať, že nám je ľúto, že aj naša izba nie je väčšia pre všetkých záujemcov, ale je aj to pravda, že keby skupina bola väčšia, bolo by ťažšie efektívne sa učiť. Sme však radi, že aj na taký spôsob môžeme poslúžiť ľuďom Kovačice, ktorí z rôznych dôvodov chcú rozširovať svoje vedomosti. Pre všetkých ostatných, ktorí by sa tiež chceli k nám pridať, prosím vás sledujte informácie na tejto stránke a akonáhle uvidíme možnosť založiť ďalšiu skupinu, oznámime to tu!


U petak 16.3.2012 smo mogli započeti još jednu grupu engleskog za odrasle. Prva grupa koja već je sada već uznparedovala je sa nama od oktobra. Drago nam je da nam naša nova učionica služi još više nego što smo najpre mislili i što nalazimo nove načine da je iskoristimo. Žao nam je što nema više dana u nedelji i više sati u jednom danu, pošto se ni u ovu grupu nisu smestili svi koji su zainteresovani da uče engleski. Moramo da kažemo da nam je žao što gornja soba nije veća, za sve zainteresovane, međutim i to je činjenica da ukoliko bi grupa bila veća, ne bismo mogli efektivno da naučimo. Drago nam je što na ovaj način možemo da služimo ljudima Kovačice koji zbog različitih razloga žele da prošire svoje znanje. Za sve ostale koji bi takođe želeli da nam se priključe, molimo vas da pratite informacije na ovoj stranici i čim budemo videli mogućnost da osnujemo drugu grupu, objavićemo to ovde!

On Friday March 16th, we were able to start another English Class for adults. The fist group which is advanced now has been running since October '11. We are glad that our new classroom has been much more useful than we thought and that we are finding new ways of using it. We are sorry that there are no more days in a week and more hours in a day, since we were not able to accept everyone who is interested in learning English. We are sorry that our room is not bigger, for all of the interested, but it is also a fact that if the group were bigger, it would be more difficult to study efficiently. We are glad to be able to serve the people of Kovačica in such way who, for many reasons, wish to expand their knowledge. For all of the others who wish to join us, please follow this page and as soon as we have the possibility to found another group, you will be informed here.

Wednesday, March 21, 2012

Domáca skupinka


U nedelju smo se okupili na grupu kod sestre Galatove. Već određeno vreme planiramo da počnemo sa sastancima po kućama naših članova, kako bismo se mogli više u porodičnom okruženju dodatno okupljati i ispitivati Sveto Pismo, ali najviše da kroz pitanja i međusoban razgovor naučimo nešto novo. Kod sestre Galatove se već okupljala jedna grupa, ali pre mnogo godina. Nakon duge molitve i traženja smo videli da je potrebno da to obnovimo. Bilo nas je ukupno dvadeset (osim domaćice) i osim naših članova nam je bilo drago što su među nama bile i osobe koje nisu naši članovi koji su zajedno sa nama želeli da istraže Reč Božju. Zahvalni smo Gospodu za svakoga ko je to veče bio sa nama i verujemo da je to bio tek početak. Za sada još nije jasno koliko često ćeme se sastajati ili da li ćemo uvek biti na tom istom mestu, ali zasigurno želimo da nastavimo sa ovim!



V nedeľu sme sa zhrnuli na skupinku u sestre Galátovej. Už určitú dobu sme plánovali začať sa stretávať po domoch našich členov, aby sme sa viac v takom rodinnom prostredí mohli dodatočne stretávať a skúmať Sväté Písmo, ale najmä aby sme sa cez otázky a vzájomný rozhovor mohli naučiť novým veciam. U sestre Galátovej sa už stretávala jedna skupinka ale pred mnohými rokmi. Po dlhšej modlitbe a skúmaní sme uvideli potrebu to obnoviť. Spolu sme boli dvadsiati (okrem domácej pani) a okrem našich členov sme boli radi, že sme mohli privítať aj ľudí "zo strany", ktorí sa tiež chceli spolu s nami pozerať do Slova Božieho. Vďační sme Pánovi za každého kto v tento večer bol s nami a veríme, že toto bol len začiatok. Zatiaľ ešte stále nie je jasné ako často sa budeme spolu stretávať, aj či vždy budeme na tom istom mieste, ale jednoznačne chceme pokračovať v tejto veci!



On Sunday we gathered for a house group at the Galats house. For some time we have been planning on having house gatherings in the houses of our members, in order to meet more often and in a family environment while studying the Scripture. Also, this is a time when we are allowed to ask questions and talk to each other and learn new things in this manner. There used to be a house group at the Galats, but that was some years ago. After a lot of prayer we saw the need to renew it. There were twenty people there (apart from our hostess) and apart from our members, we were glad to welcome a few people who are not our members, who wanted to look into the Word of God with us. We are thankful to the Lord for each and every person who was with us and we believe that this is only the beginning. It is still not quite clear how often will we meet and if we would always stay in the same place, but for sure we wish to continue this thing!