Pošto je raspust, to znači da mnogi negde otputuju, što znači da nas je danas bilo malo, ali nam ni to ne smeta, već smo se susreli, molili, pevali našu omiljenu pesmu - "Daj desnu ruku napred". Danas smo čuli priču o jednoj devojčici koja nije slušala svoju mamu, već se iz škole vraćala putem koji nije bio bezbedan. Jednog dana su neki dečaci bacili kamenje i pogodili je u vrat - njene glasne žice su se oštetile i nije mogla da priča. To je za nju bilo tako strašno, ali ih je jednog dana posetio jedan čovek i molio se da bude isceljena. Međutim, tog dana se ništa nije desilo. Sledećeg dana, kad se probudila, ponovo je mogla da priča i bila je zbog toga jako srećna. Često i mi zaboravljamo kakvom Gospodu pripadamo i da On još uvek može da čini čuda i da može da uradi bilo šta. Učili smo stih napamet - Matej 28:20 "
i evo ja sam s vama u sve dane do svršetka sveta" i kao potsetnik smo radili ručni rad koji treba da nas podseća da nas Gospod Bog uvek voli (čak i kad smo tužni).
Keďže sú prázdniny, to znamená, že mnohí niekam idú, čo znamená, že sme dnes boli málo, ale ani to nám nezavadzalo, aby sme sa stretli, modlili, spievali našu obľúbenú pieseň - "Daj pravú ruku vpred". Dnes sme si vypočuli príbeh o jednom dievčaťu, ktorá nepočúvala svoju mamu ale sa vracala domov zo školy po ceste, ktorá nebola bezpečná. Jedného dňa sa nejakí chlapci jej zahodili kameň do hrla - hlasivky jej boli poškodené a nemohla rozprávať. Bolo to pre ňu také strašné, ale jedného dňa jeden človek prišiel ku nim a modlil sa aby bola uzdravená. Ale toho dňa sa nič nestalo. Na druhý deň keď sa zobudila, ona znovu mohla rozprávať a bola z toho taká šťastná. Častokrát my zabudneme akému Pánovi patríme a že on ešte stále robí divy a že môže všetko. Učili sme sa veršík spamäti Mt 28,20 "
A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta" a robili sme si ako na pamiatku pripomienku, že nás Pán Boh miluje vždy (aj keď sme smutní).
Since it's vacation time, it means that many go away for some time, which was the reason there were only a few of us, but that didn't bother us, and we met, we prayed and sang our favorite song "The Booie Woogie dance". Today we heard a story about a little girl who did not listen to her mother and went home from school on an unsafe path. One day, some boys threw a stone to her neck and this damaged her voice cords and she couldn't speak. This was horrible for her, but one day a man came to her house and prayed for her to be healed. But it didn't happen that day. The next day she woke up and she was able to speak again. She was thrilled. Often we forget to whom we belong - to a mighty Lord who can still do miracles and nothing is impossible to him. We learned a verse by heart Matthew 28:20 "
And surely I am with you always, to the very end of the world" and as crafts we did a reminder of how much God loves us always (even when we are sad).
Pošto je raspust, to znači da mnogi negde otputuju, što znači da nas je danas bilo malo, ali nam ni to ne smeta, već smo se susreli, molili, pevali našu omiljenu pesmu - "Daj desnu ruku napred". Danas smo čuli priču o jednoj devojčici koja nije slušala svoju mamu, već se iz škole vraćala putem koji nije bio bezbedan. Jednog dana su neki dečaci bacili kamenje i pogodili je u vrat - njene glasne žice su se oštetile i nije mogla da priča. To je za nju bilo tako strašno, ali ih je jednog dana posetio jedan čovek i molio se da bude isceljena. Međutim, tog dana se ništa nije desilo. Sledećeg dana, kad se probudila, ponovo je mogla da priča i bila je zbog toga jako srećna. Često i mi zaboravljamo kakvom Gospodu pripadamo i da On još uvek može da čini čuda i da može da uradi bilo šta. Učili smo stih napamet - Matej 28:20 "i evo ja sam s vama u sve dane do svršetka sveta" i kao potsetnik smo radili ručni rad koji treba da nas podseća da nas Gospod Bog uvek voli (čak i kad smo tužni). 
Keďže sú prázdniny, to znamená, že mnohí niekam idú, čo znamená, že sme dnes boli málo, ale ani to nám nezavadzalo, aby sme sa stretli, modlili, spievali našu obľúbenú pieseň - "Daj pravú ruku vpred". Dnes sme si vypočuli príbeh o jednom dievčaťu, ktorá nepočúvala svoju mamu ale sa vracala domov zo školy po ceste, ktorá nebola bezpečná. Jedného dňa sa nejakí chlapci jej zahodili kameň do hrla - hlasivky jej boli poškodené a nemohla rozprávať. Bolo to pre ňu také strašné, ale jedného dňa jeden človek prišiel ku nim a modlil sa aby bola uzdravená. Ale toho dňa sa nič nestalo. Na druhý deň keď sa zobudila, ona znovu mohla rozprávať a bola z toho taká šťastná. Častokrát my zabudneme akému Pánovi patríme a že on ešte stále robí divy a že môže všetko. Učili sme sa veršík spamäti Mt 28,20 "A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta" a robili sme si ako na pamiatku pripomienku, že nás Pán Boh miluje vždy (aj keď sme smutní).
Since it's vacation time, it means that many go away for some time, which was the reason there were only a few of us, but that didn't bother us, and we met, we prayed and sang our favorite song "The Booie Woogie dance". Today we heard a story about a little girl who did not listen to her mother and went home from school on an unsafe path. One day, some boys threw a stone to her neck and this damaged her voice cords and she couldn't speak. This was horrible for her, but one day a man came to her house and prayed for her to be healed. But it didn't happen that day. The next day she woke up and she was able to speak again. She was thrilled. Often we forget to whom we belong - to a mighty Lord who can still do miracles and nothing is impossible to him. We learned a verse by heart Matthew 28:20 "And surely I am with you always, to the very end of the world" and as crafts we did a reminder of how much God loves us always (even when we are sad).
No comments:
Post a Comment