VÝKLAD KNIHY PROROKA JONÁŠA
ČASŤ DRUHÁ, JONÁŠ 1,4-9
KÁZANÉ DŇA 2.9.2010 V KOVAČICI
(nahrávku nájdete tu)
Jonáš 1,4-9
(4) Hospodin však zoslal smerom k moru veľký vietor,
takže sa na mori strhla veľká búrka. Zdalo sa, že loď stroskotá. (5) Námorníci
sa zľakli a každý volal o pomoc k svojmu bohu. Potom pohádzali
do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju odľahčili. Jonáš však zišiel do
vnútra lode, ľahol si a hlboko zaspal. (6) Prišiel k nemu kapitán
a povedal mu: Čo, ty spachtoš? Vstaň a volaj k svojmu Bohu! Azda
si Boh na nás spomenie, aby sme nezahynuli. (7) Cestujúci sa dohovorili: Poďte,
losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho nás stihlo toto zlo. Hodili lósy
a lós padol na Jonáša. (8) Povedali mu: Nože nám povedz, pre čo nás stihlo
toto zlo! Aké je tvoje zamestnanie a odkiaľ prichádzaš? Z ktorej si
krajiny a z ktorého si národa? (9) Povedal im: som Hebrej
a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý utvoril more a súš.
(Podľa Slovenského
ekumenického prekladu)
Pokračujeme
s výkladom knihy proroka Jonáša, alebo ako by sme ešte mohli nazvať –
Evanjelium podľa Jonáša. Samotné slovo Evanjelium neznamená nič iné ako
„radostná správa“ a tak aj minule sme mohli vidieť, že ešte ako sa za
týmito slovami u Jonáša skrýva dobrá zvesť za nás. Slová, ktoré hovoria,
že Boh nie je len Bohom Izraela, ale Bohom všetkých ľudí, lebo nás všetkých Boh
stvoril a všetkých nás miluje. Jonáš nebol teda poslaný ísť do nejakého
Izraelského mesta prorokovať, ale bol poslaný do Ninive, Asýrskeho hlavného
mesta, ktoré bolo pohanské!
Hospodin
je Bohom všetkých ľudí. Je to dôležitým napomenutím pre Izrael. Spasenie prišlo
cez Izraelský národ, ale nemalo byť obmedzené len na nich. Môžeme to pochopiť
keď sa pozrieme na kamienok hodený do vody. Je tam najprv jeden krúžok, ale sa
on neustále šíri – Boh sa zjavil Izraelskému národu, začal od tohto miesta, ale
sa spasenie malo šíriť ďalej, na ostatné národy, aby ovplyvnilo celý svet.
V mnohom
bol Jonáš predpoveďou Ježiša a jeho učeníkov, ktorí neobmedzili svoje
pôsobenie len na Izraelcov, ale sa stýkal aj s príslušníkmi iných národov.
Boh sa, teda, zaujímal aj o iné národy.
Jonáš
dostal slovo, že má isť do mesta Ninive, aby volal proti nemu: Jeho zlo
vystúpilo pred Hospodina. Neviem tu z tohto miesto o aké zlo tu išlo,
ale z niektorých mimobiblických záznamov zisťujeme, že Asýria ako krajina
bola veľmi zlá a prevrátená. Keď boli na svojom vrchole, snažili sa
podmaniť si všetky okolité národy. Aj severné Izraelské kráľovstvo padlo pod
Asýriu. A to všetko sa dialo po Jonášovom živote. A bola známa tým, že
boli krutí s ľuďmi a arogantná. Keď sa pozrieme napr. u proroka
Nahuma, 3. kapitola, zisťujeme aké boli príčiny Božieho súdu nad Asýriou, lebo ako
aj vieme z dejín, že všetky kráľovstvá v okolí Izraela, proti ktorým
proroci prorokovali na koniec sa dožili svojho pádu, ale to bol taký strašný
pád, lebo robili ohavnosti pred Hospodinom a On to viac trpieť nemohol.
Osud Asýrie môžeme zistiť napr. u Izaiáša 10,12: Keď Hospodin dokončí celé svoje dielo na vrchu Siona
a v Jeruzaleme, potrestá pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa
a povýšenecký pohľad jeho očí.
Asýria
mala jednu metódu akým spôsobom nadvládala nejaký národ. Oni si v národe
našli tých najvplyvnejších, najschopnejších ľudí, ich zabili
a predpokladali, že ostatní ľudia, ktorý boli prevážne poľnohospodári budú
ako ovce bez svojho pastiera, teda bez niekoho, kto by ich viedol
a spravoval. A potom bolo veľmi ľahko vládnuť nad nimi.
Keď sa v tomto
svetle pozrieme na Jonáša, uvedomíme si, že možno je len niečo iné za tým
neposlúchnutím ísť do Ninive ako lenivosť, alebo sebeckosť. Veď on sa možno bál
o svoj život! Také strašné veci robili nevinným ľuďom a on sa mal
odvážiť odísť do takého mesta a začať hovoriť proti nemu!? To, čo sa nám
na prvý pohľad zdá, že Jonáš má problém s pohanmi nemusí byť pravda, čo
vidíme aj v tom, že išiel do Jafy (dnes je to Tel-Avív), ktoré patrilo
vtedy do Fenície; takže Jonáš nemal problém komunikovať s pohanmi. Problém
bol v tom ČO má hovoriť. Bál sa, že keď bude hovoriť proti Ninive, že sa
živý odtiaľ nevráti. Radšej sa rozhodol ísť druhým smerom.
Aj keď
môžeme povedať, že chápeme (aspoň čiastočne) prečo nešiel do Ninive, aj tak to
nebolo v poriadku, že neposlúchol Boží hlas a odišiel na úplne iné
miesto. Myslel si, že tam bude bezpečný, ale aj tam takmer prišiel o svoj
život. Nachádzali sa uprostred mora a Boh poslal veľký vietor
a strhla sa na mori veľká búrka a zdalo sa, že stroskoce loď.
Medzitým, jeho to ako keby netrápilo. On zišiel dolu do vnútra lode, ľahol si
a spal. Ostatní boli v panike a snažili sa vyhadzovať všetko čo
je ťažké, aby loď bola čím ľahšia, aby ostali nažive. A každý sa modlil
svojmu bohu. (Musíme si však uvedomiť, že bohovia, ktorým oni volali boli
bohovia s malým „b“.) A zrazu zisťujú, že na lodi je ešte jeden
človek, ktorý spí. Vôbec sa nezaujíma o to čo sa deje hore, on spí.
A tak kapitán prišiel za ním a mu povedal: No, čo ty spachtoš? Vstaň a volaj svojmu Bohu. Azda si Boh spomenie na nás aby sme
nezahynuli.
Boh si
použil tohto pohana, žeby prehovoril do svedomia Jonáša, aby sa pomodlil za
všetkých tých ľudí, ktorí mohli stratiť svoj život. Žiaľ, veľakrát je to tak aj
v našom prípade. Voláme k Bohu ako také posledné východisko – keď sme
už všetko vyskúšali a zistili, že to nejde. Predovšetkým sa spoliehame na
vlastné schopnosti a vedomosti. Modlitba Bohu je už len v krajnom
prípade – „pre každý prípad“.
Keď
prichádzame za Pánom, On by mal byť prvý, za ktorým prídeme – či to bolo dobré
alebo zlé! On si to zaslúži! Možno to riešenie, ktoré Pán Boh nám dáva nepríde hneď
alebo zázračným spôsobom, ale aspoň budeme mať istotu, že Pán Boh vie
o nás a že sa o nás stará a že nás vedie. Aj Jonáš, keď
naňho spadol lós, vedel čo má urobiť! To znamenalo, že on musel byť
v spojení s Bohom! Ešte stále mohol počuť Boží hlas a keď lós
padol, uvedomil si čo urobil a čo nasledovalo! Boh si zaslúži, keď Ho
hľadáme, žeby to nebolo len „po ceste“!
Augustín
ešte dávno povedal: Každý človek má
v srdci dieru v tvare Boha, ktorú môže zaplniť len On a preto Ho
neustále potrebujeme hľadať! My sa môžeme hrať v našom živote
a hľadať si iné veci, iných „bohov“, ktorými budeme chcieť zaplniť tú
dieru – aj námorníci to robili – každý mal svojho boha, ktorému sa modlil, ale
z toho nebolo nič, lebo boli to mŕtvi bohovia.
A na
druhej strane máme všemohúceho Hospodina, ktorého aj Jonáš opísal: Hospodin, Boh nebies, ktorý utvoril more
a súš! Tak odpovedal Jonáš, keď sa ho opýtali kto je, odkiaľ je
a aké je jeho zamestnanie. On povedal, že takého Boha vzýva!
Slovo
vzývať môžeme preložiť ako „bojím sa“, ale Jonáš sa neukázal ako niekto kto sa
bojí Hospodina. Veď on urobil všetko čo len mohol, aby od Neho ušiel. Ale asi
si neprečítal, alebo zabudol slová, ktoré žalmista napísal v Ž 139: Kam
by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou? Keby
som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal r víši mŕtvych, si tam.
Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori,
aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala. Pred
Hospodinom nemôžeme újsť! Aj keď Taršiš bolo to najvzdialenejšie miesto, za
ktoré Izraelci vedeli, to mu nepomohlo, preto že Boh aj tam bol prítomný!
Jeden muž
raz Jonáša opísal nasledujúcimi slovami: Jonáš
bol prorok Boží, ktorý beží od Boha! Je to výpoveď, ktorá si protirečí. To,
že bol prorok, znamenalo, že bol s Hospodinom blízky a zároveň aj
bežal od Neho! Jonáš sa podľa slov tohto oddiela neukázal spravne – nepoukázal
svojim spolucestujúcim na Hospodina ako niekoho, ku komu môžeme ísť so všetkým
čo sa nám deje, ale dovolil, aby títo námorníci vyskúšali najprv všetko ostatné
– všetko čo mohli a až potom im Jonáš predstavil Boha, ktorému slúži.
Otázka
pre nás: nechávame aj my ľudí okolo nás topiť sa, aby sa modlili svojmu bohu,
alebo im poukazujeme na Hospodina ako na jediného a prevého Boha, ktorý sa môže
postarať za každú našu potrebu? Všade okolo nás sú ľudia, ktorí zomierajú
v hriechu, ktorí ešte nepoznajú Pána! A túto zodpovednosť by sme mali
mať najmä pre ľudí, ktorí nám boli zverení do života (rodina, kolegovia,
susedia), tak ako títo námorníci boli zverení Jonášovi!
Neskôr si
zvolili nezvyčajnú metódu, aby zistili kto bol na vine – losovali. Podľa iných
miest zo Slova Božieho, vidíme, že to nebolo až také nezvyčajné. Vidíme to
napr. v Jozue 7, keď padlo mesto Jericho, nič z toho mesta si ľudia
nemohli vziať pre seba; Áchan neposlúchol a lósom sa zbadalo, že ukradnuté
veci boli uňho. Tiež aj v Novej Zmluve. V Skutkoch 1,26, potom čo sa
Judáš zabil, zvolili Mateja aby bol na jeho mieste, tiež lósom. Boh hovoril aj
cez lósy! A hovoril aj v tejto situácii!
Cíťme
zodpovednosť za každého človeka, ktorý žije pri nás, aby sme aj my mohli vyznať
ako aj Jonáš, že vzývame (alebo bojíme sa) Hospodina nebies, ktorý stvoril more
a súš! A prejavujme lásku k našim blížnym, lebo Boh, ktorému
patríme je Boh lásky a chce, aby všetci ľudia boli zasiahnutí cez nás!
pripravil Daniel Sjanta
Výklad knihy proroka Jonáša, časť druhá
Táto kázeň bola kázaná dňa 2.9.2010 a nahrávku tejto kázne nájdete tu.
(Tiež bola publikovaná v Ceste Života, časopise Evanjelickej metodistickej cirkvi v Srbskej republike, v čísle 3/2011).
No comments:
Post a Comment