Deň 1: Kráčať s Bohom, pretože sa ponížil

Nedeľa, 13. 1. 2013
Kráčať s Bohom, pretože sa ponížil

list Filipanom 2, 5-11  „Majte v sebe také zmýšľanie, aké zodpovedá životu v Kristovi Ježišovi: On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno, aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: Kristus je Pán.“

Doplňujúci text: Micheáš 6, 6-8

„Budete ako Boh!“, sľúbil had ľuďom v raji.  Semienko nedôvery vzišlo a človek si zvolil sebaurčenie namiesto poslušnosti. Vládu namiesto služby. Úctu a uznanie pre svoje vlastné ego namiesto úcty k Bohu. Stručne povedané: pýchu namiesto pokory. Bolo to najväčšie nešťastie ľudských dejín: sme stratení. Namiesto doma žijeme v cudzine; namiesto toho, aby sme boli bohmi, žijeme v nedostatku; namiesto toho, aby sme žili, zomierame. A najhoršie na tom je, že niet cesty späť. Nie z vlastnej sily.
Potom sa pozeráme na Ježiša. Je Bohom každej doby, Stvoriteľom a Pánom vesmíru, uctievaný  a vzývaný anjelmi, Kráľom na tróne. Avšak jeho srdca sa dotkol krik jeho stvorenstva. A tak zostúpil nadol namiesto vzostupu nahor. Opustil slávu a krásu a prišiel do špiny tejto zeme. Zriekol sa všetkého, čo mu patrilo, svojho božského postavenia – a stal sa človekom. Namiesto toho, aby vládol, poslúchol Otca a slúžil. Namiesto sebazáchovy si zvolil úplnú oddanosť.
Poďakoval sa mu za to svet? Prišiel, aby zachránil ľudstvo – a bol nechceným dieťaťom: Heródes ho chcel zabiť.  Znášal pohŕdanie, posmech a zneužívanie. Vzdal sa zdravia a blaha a bol mučený. Desaťtisíce anjelov bolo pripravených zachrániť ho. On sa však dal vyzliecť: zo šiat aj zo svojej moci. Na kríži ho všetci opustili, dokonca aj jeho milujúci Otec. Zriekol sa vlastného života a bol zabitý – kvôli nám!
Čo z toho mal? Jeho srdce krváca pre stratených a týraných. Nechce byť v nebi bez nás. Vytvoril nám cestu naspäť domov, do sveta, pre ktorý sme boli stvorení: cestu z cudziny do Otcovho domu; z chladu do tepla; z nedostatku do plnosti. Konečne domov!
Dajme sa formovať jeho zmýšľaním a oddanosťou. Pozrime sa na neho a dovoľme mu, aby pohol naším srdcom. Dovoľme mu, aby viedol naše myslenie, naše ruky i nohy k ľuďom, ktorí dnes potrebujú jeho i nás, v ich duchovnej, duševnej i telesnej biede. Vtedy zmýšľame tak, ako to zodpovedá spoločenstvu v Ježišovi Kristovi.

Magdaléna Paulus, právnička a referentka, Rakúsko

Modlitba:
Pane Ježišu Kriste, sotva dokážeme zhodnotiť, čo všetko si pre nás vykonal.  Celkom si obetoval sám seba, zriekol si sa všetkého, čo ti prináležalo – pre naše blaho a našu spásu! Stal si si chudobným, aby sme my mohli zbohatnúť. Vzývame ťa.

Vďaky / pokánie / prosby / chvály:

• Ďakujme Ježišovi Kristovi za to, že premostil priepasť medzi nami a Bohom: že nás privádza do Otcovho domu, že sa z cudziny smieme vrátiť domov
• Ďakujme Ježišovi Kristovi, že sa stal chudobným, aby sme my mohli byť bohatí
• Čiňme pokánie z toho, že sa často malicherne odmietame angažovať tam, kde sa on plne obetoval
• Prosme ho o oslobodenie od nás samých, aby sme boli slobodní dať si ním naplniť naše ruky a štedro darovať ďalej jeho dary aj samých seba
• Vzývajme Ježiša Krista: chceli sme sa dostať nahor a stratili sme všetko. On šiel cestou pokory a zostúpil k nám.
  
  

Modlitba za pokoru / diakoniu / dobrovoľnícke služby / duchovnú starostlivosť:

• Prevezmime a rozvíjajme Kristovo zmýšľanie, aby sme tým mohli ukázať cestu
• Slúžme; obetujem čas a lásku + modlime sa za diakoniu a podporujme ju
• Urobme z oddanosti životný štýl; buďme mladým ľuďom príkladom v oddanosti
• Modlime sa  za duchovnú starostlivosť a tých, čo ju poskytujú.