Ryba nazvaná milosť (Jonáš 4)

VÝKLAD KNIHY PROROKA JONÁŠA

ČASŤ ŠTVRTÁ, JONÁŠ 2,1-11

KÁZANÉ DŇA 16.9.2010 V KOVAČICI

(nahrávku nájdete tu)

Jonáš 2,1-11

(1) Potom Hospodin prikázal veľkej rybe, aby Jonáša zhltla. Jonáš bol v bruchu ryby tri dni a tri noci. (2) Jonáš sa z brucha ryby modlil k Hospodinovi, svojmu Bohu. (3) Hovoril: K Hospodinovi som volal zo svojho súženia a on ma vypočul. Z útrob podsvetia som kričal o pomoc, ty si začul môj hlas. (4) Hodil si ma do hlbiny uprostred šíreho mora, aby ma obkľúčil prúd. Všetky tvoje príboje a vlny sa nado mnou prevalili. (5) Ja som však povedal: Som zahnaný spred tvojich očí. Ako ešte uzriem tvoj svätý chrám? (6) Obklopila ma voda až po hrdlo, obkľúčila ma hlbina, chaluha mi ovinula hlavu (7) pri základoch vrchov. Zostúpil som do krajiny, ktorej závory sa za mnou zavreli naveky. Ty si však vytiahol môj život z jamy, Hospodin, Bože môj. (8) Keď vo mne chradla duša, spomenul som si na Hospodina, moja modlitba prišla k tebe, do tvojho svätého chrámu. (9) Tí, čo uctievajú ničomných bôžikov, opúšťajú toho, ktorý je verný. (10) Ja ti však chcem obetovať s hlasným chválospevom a chcem splniť, čo som sľúbil. Spása je u Hospodina. (11) Hospodin povedal rybe, aby vyvrátila Jonáša na suchú zem.

(Podľa Slovenského ekumenického prekladu)

Toto musel byť poriadny šok pre Jonáša. Jasné je, že Jonáš, keď videl, že je tma všade vôkol myslel, že zomrel, že odišiel do podsvetia (po hebrejsky sa podsvetie volá šeol) a on sa teraz modlí. A chcel by som aby sme sa najprv pozreli na samotnú modlitbu, ktorou sa on modlí a neskôr by som sa chcel pozrieť na to miesto „šeol“. Tieto slová od tretieho po desiaty verš sa často nazývajú aj „Jonášov žalm“. Žalmy vlastne boli piesne, ktorej centrom bol Boh a tie piesne mohli byť žalmy vďaky, alebo žalmy žalospevu, žalmy pokánia, žalmy chvály, chválospevu a iné. A tuto vidíme, že máme ďakovný žalm.

To je zaujímave, že tu nachádzame práve ďakovný žalm, keďže si Jonáš tu myslí, že je mŕtvy, že je v šeole. Že si to myslel vidíme zo siedmeho verša. Myslel si, že je to koniec. Možno sa aj potešil z toho, aspoň na začiatku, že sa zbavil povinnosti ísť do Ninive. Nevieme čo všetko mu prechádzalo cez myseľ, ale nachádzame tieto slová, ktoré hovoria, že sa modlil ďakovnú modlitbu.

Pre deti je vždy zaujímavý práve tento obraz, ktorý tu máme. Boh prikázal veľkej rybe, aby prehltla Jonáša. Verím, že aj my sme to doteraz chápali, ako aj mnohí, ako prostriedok Božieho trestu, ale keď si uvedomíme, táto ryba bola prostriedok Božej záchrany. Keby táto ryba nebola prišla, čo by sa stalo s Jonášom? Zatopil by sa! A tu znovu vidíme aká veľká je Božia milosť. Týmto on chcel povedať, že Jonášov život sa ešte dá použiť – aj napriek jeho neposlušnosti. A to aj vidíme v tretej a štvrtej kapitole, že Jonáš predsa odišiel do Ninive, teda Boh si ho predsa mohol použiť. Ale pred tým musel prejsť cez veľmi ťažké obdobie! Musel sa niečomu naučiť. A preto Boh dovolil, aby sa toto všetko stalo.

Tu môže vzniknúť jedna otázka. Možno práve vy ste sa tým nezaoberali, ale mnohí sa pýtali aká je to ryba keď mohla prehltnúť Jonáša?! V hebrejčine je jednoducho napísané „veľká ryba“. Nie je napísané či je to žralok, alebo veľryba, alebo niečo iné. Najčastejšie na obrazoch je zobrazená práve veľryba. Lenže by biológovia mohli argumentovať a povedať – to nemohla byť veľryba, lebo veľryba nie je ryba – je to cicavec! A iní povedia, že ďalší dôvod prečo to nemohla byť veľryba je preto, že sa oni kŕmia mikroskopickým planktónom, ktorý žije na povrchu vody a ona má hrdlo, ktoré je možno trochu širšie od ľudského, čo je jasné, že sa Jonáš nemohol dostať do jej brucha. A je to potom argument, že Biblia nemá pravdu!

Myslím si, že by tu vôbec nemalo záležať na tom, o akú rybu tu išlo. To čo je dôležité si tu všimnúť je, že Pán Boh zachránil Jonášov život, napriek tomu, že bol neposlušný Hospodinovi a že sa správa k Hospodinovi ako keby On nevedel čo robí. Napriek tomu všetkému, On zachraňuje Jonáša. A tu vidíme to, čo platilo aj v prvej kapitole, že Boh je tvorca neba, mora i súše ale aj všetkého čo žije na nebi, v mori a na súši, a aj vládne nad každým tvorom. Boh si použil zviera na to, aby zachránil život jedného človeka.

Keď sa pozrieme na iné miesta v Biblii, vidíme, že to nebol jediný prípad kedy si Pán použil nejaké zviera. A je to vždy zázračný spôsob na ktorý Pán zasiahol do nejakej situácie. Nejde o to aká to bola ryba, ale o to, že sa tu udial zázrak Boží! Preto to hovorím, že žiaľ je veľa takých ľudí, ktorí spochybňujú to čo je napísané v slove Božom a hovoria, že to čo je v Biblii napísané, nie je to celkom tak ako je to napísané.

Ďalšia vec, ktorá je tu napísaná je, že Jonáš strávil tri dni a tri noci v bruchu tej ryby. Možno prvé čo nám príde na rozum je – prečo je práve toto číslo použité?! Možno obraz, ktorý nám prichádza je Ježiš Kristus, ktorý vstal z mŕtvych v tretí deň, teda tri dni bol v hrobe, tak ako Jonáš tri dni bol v bruchu ryby. Aj sám Ježiš o ňom hovoril v Mt 12,40. A znovu vidíme takú väzbu medzi Jonášom a Ježišom. To prvé čo sme hovorili na začiatku, že Jonáš bol poslaný medzi pohanov tak ako apoštoli boli poslaní medzi pohanov. A tuto vidíme aj druhú paralelu. Jonáš sa nachádzal v bruchu ryby tri dni a tri noci a tak Ježiš Kristus v tretí deň slávne vstal z hrobu. To je obraz, ktorý je pre nás dôležitý, aby sme si všimli. Jonáš predpovedal Ježišov príchod, Ježišov život, Jeho smrť ale aj Jeho vzkriesenie. Aj keď to nie je napísané tými slovami, môžeme to vidieť v úzadí.

Možno je práve aj toto použité (tieto tri dni a tri noci) že toľko možno tá ryba potrebovala, aby prišla k pevnine. Akokoľvek by sme zobrali ten obraz, ktorý máme v Jonášovi, teda či Jonáš naozaj strávil tri dni a noci v rybe alebo keby to bolo aj len pár hodín, dôležité je uvedomiť si, že tu ide o zázrak Boží! Hospodin zachránil Jonáša!

To čo bolo pre mňa trochu smutné keď som si uvedomil je, že až v druhom verši tejto druhej kapitoly po prvý krát čítame, že sa Jonáš rozpráva s Bohom. Doteraz sme počuli, len že Hospodin hovoril Jonášovi, ale až tuto po prvýkrát čítame, že on odpovedá Bohu.

Ako som povedal, namiesto toho, aby sa začal modliť: „Bože, prosím ťa zachráň ma, pomôž mi vyjsť z toho, pomôž mi zistiť kde som, lebo neviem čo sa deje“, on začína ďakovať Bohu. A tento žalm, alebo chválospev obsahuje tri elementy ďakovného žalmu. Najprv je tu opísané nebezpečenstvo v ktorom sa nachádzal. Čítame, že sa našiel v súžení – v útrobách podsvetia. Potom opisuje Božiu záchranu. On tu hovorí – aj keď sa ešte stále nachádzam v ťažkosti – nevie či uvidí znovu slnko, či jeho noha bude znovu chodiť po pevnine, on ďakuje Bohu, že ho zachránil, ako keby sa to už stalo. On vie, že Boh je milostivý, napriek všetkému čo urobil. Možno vtedy začal vnímať toto ako Božiu záchranu a ďakoval mu, že nedovolil, aby sa zatopil, alebo aby ho tí námorníci zabili, ale že ho zachránil na taký zvláštny spôsob. Tretí element – sľub obetovania a naplnenie sľubu, ktorý bol učinený v čase nebezpečia, tak ako to aj povedal v desiatom verši.

Jonáš v tejto druhej kapitole je úplne iný od Jonáša z prvej kapitoly. Vyzerá oveľa nábožnejší, citlivejší. Pred tým ako keby nemal ani záujem o nič, lebo v 1:6 čítame že ho kapitán musel najprv zobudiť a potom prinútiť, aby sa modlil Bohu a potom v 2:4 vidíme, že sa dostal do zaujímavého bodu. Beží od Boha a zrazu sa v ňom zobúdza túžba, aby Ho znovu videl, teda aby videl chrám (miesto, kde Boh prebýva). Beží od Boha a zrazu vidíme, že chce ešte raz vidieť Hospodina, lebo chce ešte raz obetovať Hospodinovi a ďakovať, že ho zachránil. A neskôr uvidíme, že si Boh predsa mohol použiť Jonáša a že ešte stále to pozvanie, ktoré odznelo v prvej kapitole bolo tu.

Jonáš si prial újsť čo najďalej od Hospodina, od miesta kde Boh prebýva (tj. chrám) a tam si aj myslel, že sa dostal – do podsvetia, z ktorého sa už nemôže vrátiť. Dostal sa na miesto, ktoré je najďalej od Boha a jeho prítomnosti. To si prial a to sa mu aj stalo. Toto môže byť napomenutie aj pre nás dnes – dávaj pozor čo si praješ, lebo sa ti možno aj splní! Veľakrát možno máme túžby v svojom srdci, ktoré si aj prajeme, aby sa uskutočnili, ale sa potom ešte ako chytáme za hlavu, keď sa nám splnia.

V desiatom verši je napísané – „Chcem splniť čo som sľubil“. Podľa tohto vidíme, že sa Jonáš predsa asi modlil aj v prvej kapitole. Aj pri námorníkoch čítame, že keď Boh dal aby vietor stíchol, všetci začali obetovať a dávať sľuby Hospodinovi. A vidíme, že Jonáš robí to isté. Nevieme čo sľúbil, ale vidíme, že na ne nezabudol. Či naozaj aj splníl, to už nevieme. Možno jeden z tých sľubov bol: „Ak ma zachrániš, pôjdem do Ninive. Sľubujem ti že pôjdem.“ Možno bolo niečo iné, ale to čo si máme aj my uvedomiť – keď aj my niečo sľúbime Bohu, pamätajme, že On má dobrú pamäť! Stáva sa častokrát, že niekomu niečo sľúbime, ale zabudneme čo sme sľúbili. Ale Boh nezabúda. A Boh nás bude držať zodpovedných, že sme niečo sľúbili a nesplnili sme. Za každé slovo, ktoré vychádza z naších úst, my budeme zodpovedať.

Mesto Ninive ešte stále bolo skazené a plné hriechu a Boh si mohol zvoliť aj iného proroka, niekoho kto by hneď poslúchol, ale sa predsa len rozhodol, že neodhodí Jonáša len tak – chcel ho naučiť niečomu. Dovolil, aby prešiel cez toto všetko, aby poukázal aká je veľká jeho láska. Napriek tomu všetkému dokázal, že Jonáša ešte stále miluje, lebo zachránil jeho život. Zachránil ho z nebezpečia, do ktorého sa sám dostal. Žiaľ, veľakrát nám Boh nepomôže hneď z ťažkej situácia – veľakrát nás nechá chvíľu v tom, aby sme sa niečomu mohli naučiť. Je to ako malé dieťa, ktoré sa učí chodiť a stále ide ku peci. My mu hovoríme, aby tam nešlo, lebo sa zraní, ale ono predsa len ide. A vtedy keď sa len chytí o horúcu pec, naučí sa tak, že sa tam už nebude vracať. Aj cez bolesť sa môžeme niečomu naučiť. Nie je to príjemné, ale je veľmi účinné!

Jonáš vedel aký je Hospodin! Keby ho nepoznal, nebol by prorok – on mal s ním osobný vzťah a napriek tomu sa rozhodol, že mu nebude poslušný a že urobí podľa svojho! A Boh ho predsa len nepotrestal, ale sa zmiloval nad ním.

Kiež by to bolo tak aj v našom živote, aby sa Boh zmiloval nad nami každý deň, lebo aj my sme ako tie malé deti, ktoré sa ešte stále učia chodiť, správať a my sa tiež ešte stále učíme ako nežiť s hriechom a ako Jeho osláviť. To sa nedá naučiť cez noc – je to celoživotný proces. Každý by si možno prial, aby vtedy keď sme uverili v Pána, aby nám to všetko nasipal do hlavy – všetky informácie čo potrebujeme, aby sme už viac nehrešili, lebo by sme sa tak zachránili od veľa bolesti. Ale Boh sa rozhodol pre iné – že sami sa budeme cez niektoré veci, chyby učiť a cez tie chyby nám Boh môže prejavovať svoju lásku a milosť. Inak by sme možno ani nevedeli, že Boh je láska, že nás naozaj miluje. Ale takto ako v Jonášovom prípade, ktorý zažil možno tie najstrašnejšie veci – našiel sa v úplnej tme, nevedel čo sa deje, kde je, či je ešte stále živý – aj do tej situácie zasahuje Boh a Boh sa cez neho oslávil. Nech sa naozaj Boh oslávi aj cez náš život, aby sme boli svedectvom pre ľudí okolo nás, ktorí Ho ešte nepoznajú.

pripravil Daniel Sjanta

Výklad knihy proroka Jonáša, časť štvrtá

Táto kázeň bola kázaná dňa 16.9.2010 a nahrávku tejto kázne nájdete tu.

(Tiež bola publikovaná v Ceste Života, časopise Evanjelickej metodistickej cirkvi v Srbskej republike, v čísle 5/2011).