Jakub, Boží služobník (Jakub 1)

Výklad listu Jakubovho
Časť prvá, Jakub 1,1
Kázané dňa 09.08.2012 v Kovačici
(nahrávku nájdete tu)


Jakub, Boží služobník

(Jakub 1)

Jakub 1,1

(1) Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre.

(Podľa Slovenského ekumenického prekladu)

Práve v týchto dňoch som nadišiel na taký jeden zaujímavý obraz a to je dôvod, prečo som sa chcel trochu viac vhĺbiť do Jakubovho listu. Vždy keď Biblia hovorí o premýšľaní nad slovom Božím, ako napr. v prvom žalme, kde čítame „Blahoslavený ten, ktorý premýšľa nad zákonom dňom i nocou“ (Žalm 1,2), alebo vtedy keď je Jozua povzbudzovaný slovami: „Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst. Rozjímaj však o nej vo dne i v noci, aby si zachovával všetko, čo je v nej napísané“ (Jozua 1,8). Zaujímavé slovo je použité v hebrejskom jazyku a to je „prežúvať“. Teda, to isté slovo, ktoré sa používa pre „rozmýšľanie“, používa sa aj pre „prežúvanie“. Čo to znamená? Je to celkom zaujímavý jav, že niektoré zvieratá keď iniečo zjedia, sa im to vráti a znovu to žujú a žujú a až potom to zjedia.Veľakrát keď niečo jeme, len hlceme a nezastaneme ochutnať to jedlo, ktoré jeme. A to platí aj pre duchovný pokrm. Slovo Božie je omnoho dôležitejšie ako chova, ktorú jeme. Aj sám Pán Ježiš to povedal, že človek nebude žiť len z chleba, ale z každého slova, ktoré z úst Božích vychádza. Teda, keď čítame Písmo, potrebujeme to urobiť s porozumením, aby sme zastali nad každým veršom, možno dokonca aj nad každým slovom, a zamysleli a snažili sa pochopiť čo nám Pán cez neho chce povedať a až potom pokračovať ďalej. Znamená, nie len „hltať“, ale aj „prežúvať“.

Jakubov list je trochu iný od druhých listov, alebo biblických kníh. Mnohé knihy sledujú nejaký príbeh alebo vyriešenie nejakého problému, ale Jakub je list, kde vidíme kto ho napísal, ale nevieme komu bol napísaný a z akého dôvodu. Máme teda jasne napísané, že Jakub je ten, ktorý tento list napísal ale nie je napísané jedno meno, alebo jedno mesto, do ktorého bolo poslané, ale nachádzame také veľmi široké oslovenie – „dvanástim kmeňom v diaspóre“.

S Jakubom a jeho listom vznikalo aj dosť veľa ťažkostí, žeby sa určilo ktorý Jakub to vlastne napísal. Keď sa pozrieme do zoznamu učeníkov, ktorých Ježiš povolal, tam nachádzame dvoch Jakubov. Jakub Zebedojov syn a Jakub Alfeov. Ale, my môžeme s celkovou istotou predpokladať, že tento Jakub, ktorý napísal nie je ani jeden ani druhý, ale vlastne brat (alebo presnejšie polobrat) Pána Ježiša Krista. O ňom, ale aj o ostatných Ježišovych bratoch môžeme čítať v Matúš 13,55, kde čítame ako Ježiš bol odmietnutý v Nazarete. „Keď Ježiš dokončil tieto podobnestvá, odišiel odtiaľ. Prišiel do svojho otcovského mesta a tam učil v synagóge, takže ľudia sa veľmi rudovali a hovorili: Odkiaľ má takúto múdrosť a mocné činy? Nie je to syn tesára? Nevol sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? A nežijú u nás aj všetky jeho sestry?Odkiaľ to potom všetko má? A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im však povedal: Prorok býva zaznávaný iba v otcovskom meste a vo vlastnom dome. Pre ich nevieru neurobil tam mnoho divov.“

V tomto oddieli čítame o Jakubovi, ktorý poznal Ježiša dlhšie od všetkých učeníkov, ktorý išli za ním. Veľmi málo o ňom čítame v Písme. Ďalší problém, ktorý nám v Biblii s menami vzniká je že nemajú priezviská, tak ako sme my zvyknutí alebo niektorí ľudia, ktorí sú spomínaní, ich nachádzame pod dvomi alebo aj tromi menami a tu vzniká ten zmätok, aby sme presne vymedzili kto je kto.

Jakub bol a do dnes je v Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi považovaný za svätého a on dostal prezývku „Jakub spravodlivý“. Toto meno dostal kvôli tomu, na aký spôsob sa správal po Ježišovej smrti. My aj v Skutkoch apoštolov môžeme čítať, že on bol jeden z prvých vedúcich jeruzalemskej cirkvi a bolo to niečo veľmi vzácne, keďže jeruzalemská cirkev bola najväčšia cirkev, aspoň zo začiatku kým nebol Jeruzalem zničený. Z Jeruzalema boli vysielaní misionári do celého vtedajšieho sveta. To bolo stredisko a pre Jakuba, že sa stal vedúcim, teda biskupom, bolo to veľmi veľké vyznamenanie.

Z rôznych mimobiblických záznamov, zisťujeme, že mnohí historici v tej dobe hovoria o tom ako on naozaj bol veľmi dobrý vo svojej službe a veľmi poslušný Pánovi. A veľmi sa pridŕžal tých slov, ktoré jeho brat vyslovil. Niektorí ho dokonca kritizovali, že až príliš prehnáva s niektorými vecmi, ako to snáď môžeme aj vidieť v jeho liste. Medzitým, všetko čo on napísal nevymyslel sám, ale to mal od Pána Ježiša! A ak by sme povedali, že zachovávať Božie slovo je preháňanie, asi nechápeme čo vlastne znamená byť kresťanom! Jakub vlastne pripomínal mnohé Ježišove slová ľuďom, ktorí ich už museli poznať a tak vlastne ako keby chcel povedať: „Už vám bolo jasne povedané čo máte robiť a ako máte žiť! V čom je teda problém, že tak nežijete?“

V 21. kapitole Skutkov nachádzame dokonca, že sa aj sám Pavol stretol s Jakubom. Tu Pavol prichádza do Jeruzalema s nazbieranými peniazmi z rôznych iných zborov, pre jeruzalemských kresťanov. V tomto období, ktoré bolo veľmi ťažké obdobie pre kresťanov v Jeruzaleme, lebo boli veľmi prenasledovaní, kresťania z iných miest im chceli pomôcť. Jakub v tomto liste povzbudzuje aj kresťanov z iných zborov, ktorí tiež zažili prenasledovanie, aby mohli vydržať, lebo aj uprostred prenasledovania sa môže stať niečo pozitívne. Totiž, jeden aj z dôvodov, prečo sa zvesť o Ježišovi tak veľmi rozšírila po celej rímskej ríše bolo práve kvôli tomu, že kresťania boli prenasledovaní. A kdekoľvek išli do iného mesta, aj tam rozprávali o Ježišovi. A tak zbory kresťanské vznikali po celej ríši.

Ako sme povedali, v Biblii nenachádzame až tak veľa inoformácii o Jakubovi, ale podľa mnohých cirkevných tradícií, ktoré do určitej miery môžeme považovať za dôveryhodné, hoci nie je možné s istotou povedať nakoľko sú úplne pravdivé. Tu čítame o Jakubovi, že vo svojom živote slúžil v Jeruzaleme a jeruzalemskej cirkvi, kvôli čomu sa dostal do veľkého nepriateľstva so židovskou synagógou v tom meste. Príbližne 30 rokov po Ježišovom vzkriesení, nad Judskom vládol prokurátor, ktorý sa volal Porcius Festus, ktorý bol jeden z Pilátovych nástupcov. Teda, v roku 62 Porcius zomrel a kým mu rímski vládcovia neurčili náhradu, vtedajší veľkňaz Ananiáš syn Ananiáša to využil, aby zvolal židovskú veľradu (Sanhedrin) a dal ukameňovať Jakuba.

Z toho môžeme vidieť, že 30 rokov Jakub slúžil verne a vytrval vo svojej viere aj v tom čo prijal! Hoci smrť, ktorou sa zakončil jeho pozemský život bola naozaj smutná. Vlastne, všetci apoštoli, všetci ktorí boli blízki pri Ježišovi, veľmi ťažkou smrťou skončili a to len potvrdzuje tie slová, ktoré Ježiš hovoril učeníkom, keď ich upozorňoval: Vy nie ste z tohto sveta a preto vás svet nenávidí. Ak nenávidel mňa, alebo ak mňa prenasledovali ako učiteľa, o čo viac budú prenasledovať aj vás, lebo vy ste poslúchali mňa, vy ste nasledovali mňa (podľa Ján 15,18-25).

Keď sa pozrieme na samotný list, ktorý máme pred sebou, list Jakubov sa nazýva „Obecný list“. Je to preto, že nie je napísaný pre niekoho konkrétneho, ale nachádzame tu viac také všeobecné rady, alebo príslovia, ktorými on radil kresťanov. Nevieme kde všade sa tento list dostal, ale môžeme byť vďační Pánovi, že ho my dnes môžeme mať pred sebou a že sa môžeme doňho pozrieť!

Jakubov list je teda trochu odlišný od väčšiny kníh Nového zákona. Keď sa pozrieme na Nový zákon, môžeme tam nájsť niekoľko skupín podobných kníh. Chcel by som chvíľu tomu venovať.

Prvá skupina kníh sú Evanjeliá (podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána). Sú to biografie Pána Ježiša Krista!

Ďalšia kniha – Skutky apoštolov stojí samostatne, ako jediná historická kniha Nového zákona. V Starom zákone nachádzame mnohé historické knihy, ale v NZ iba jednu. Tu nachádzame opísaný začiatok cirkvi a šírenie evanjelia.

Ďalšia skupina sú pavlovské listy (Rimanom, Korinťanom, Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, Tesaloničanom). To sú zbory – niektoré založil sám Pavol, niektoré založili iní ale preto že tam vznikli nejaké problémy, Pavol im písal. Ale Pavol písal aj jednotlivcom – (Timotejovi, Títovi a Filemonovi). Tieto listy jednotlivcom ešte nazývame aj pastoračné listy.

A máme tiež aj ešte jednu knihu, ktorá stojí samostatne – Zjavenie. Je to jedinečná kniha v NZ, lebo je prorocká.

Predposledná skupina sú obecné listy. Vieme kto napísal, ale nevieme presne komu sú napísané (Židom, Jakubov, dva Petrove listy, tri Jánove a Júdov).

Ako budeme môcť vidieť, Jakubov lisť je úplne inak štrukturovaný od napr. evanjelií alebo dokonca aj od Pavlových listov, lebo nie je tam opísaná nejaká konkrétna situácia, ktorú bolo treba riešiť, alebo konkrétny človek, ktorý bol karhaný, ale tieto slová, ktoré tu nachádzame boli slová, ktoré sám Pán Ježiš učil a tiež vychádzali aj zo skúsenosti, ktorú Jakub získal a v mnohom je to ako praktické použitie toho čo aj Pán Ježiš učil.

Tento list nemá adresátov. Teda, píše – „dvanástim  kmeňom v diaspóre“. Vo vtedajšej rímskej ríše, existovali mnohé židovské mestá mimo Izraelu. A Židia, ktorí bývali mimo Izraelu sa nazývali diaspórou. Mnohí sa vysťahovali z ekonomických alebo politických dôvodov. A práve tí Židia, ktorí boli rozpŕchnutí po celej ríše spôsobili, žeby sa cirkev tak rýchlo šírila! Je to zaujímavá skutočnosť, najmä keď si uvedomíme aký malý národ bol Izraelský, v porovnaní s inými, ale Božie požehnanie bolo s nimi!

Tieto slová, ktoré Jakub napísal boli práve pre tých, ktorí boli ďaleko od svojej otčiny, a ktorí si mohli myslieť, že sú zabudnutí. Dokonca aj to oslovenie mohlo byť pre nich veľkým povzbudením, lebo Jakub nepísal kresťanom v Jeruzaleme, alebo v Izraeli, ale „dvanástim kmeňom v diaspóre“, znamená kdekoľvek ste, tieto slová sú pre vás!

My nepatríme medzi židovský národ, podľa tela, ale my patríme do Božieho národa a preto tieto slová sú aj pre nás veľmi dôležité. Mnohí vlastne pohŕdali touto epištolou práve kvôli tomu, že sa zdá že je napísaná pre Židov, nie kresťanov, kvôli tomu osloveniu. Ale ja verím že by tento list nenašiel svoje miesto v Biblii, keby nemala zvesť aj pre nás dnes. A keďže tu je, tak to znamená, že nasledujeme slová apoštola Pavla, ktorý Timotejovi napísal: celé Písmo je Bohom vdýchnuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo“ (1 Timotejovi 4,16-17). A tak potrebujeme prijať aj tento list.

Mnohí teda mali problém s týmto listom a tak aj Luther nazval túto epištolu slamenou epištolou, lebo bola podľa neho „nanič“. Považoval, že protivrečí Pavlovi. To sú veci, na ktoré sa tiež budeme pozerať, žeby sme videli či je naozaj možné, aby Boh na jednom mieste hovoril jedno a na druhom mieste niečo opačne. Uvidíme, že nie len že si neprotirečia, ale sa navzájom doplňujú!

A práve v tom sa zakladá naša viera, že Boh je nemenný, neochvejný a že slovo, ktoré povedal nepominie, ale že zostáva naveky, nech sa deje čokoľvek.

Na záver môžeme skonštatovať, že tento list veľmi silne a jasne a priamo hovorí. Nech nám je naozaj Pán Boh milostivý, aby sme mohli jasne vidieť čo nám Pán Boh hovorí dnes, čo potrebujem zmeniť a čo potrebujem urobiť tak, aby som nasledoval a chválil Pána do poslednej chvíli!

pripravil Daniel Sjanta

Výklad listu Jakubovho, časť prvá

Táto kázeň bola kázané dňa 09.08.2012 a nahrávku tejto kázne nájdete tu.

(Tiež bola publikovaná v Ceste Života, časopise Evanjelickej metodistickej cirkvi v Srbskej republike, v čísle 2/2013)