Deň 3: Premenení Kráľom

Utorok, 10. 1. 2012

Premenení  Kráľom

„Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho Pomazanému: Spretŕhajme ich okovy a zhoďme zo seba ich putá! Ten, ktorý býva v nebesiach sa smeje, Pán sa im vysmieva. Vtedy prehovorí  k nim rozhnevaný a vo svojej prchkosti ich vydesí: Ja sám som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu! Vyrozprávam rozhodnutie Hospodinovo. Riekol im: Ty si môj Syn; ja som ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa a dám ti národy ako dedičstvo a končiny zeme do vlastníctva.“

Žalm 2, 1-8

Doplňujúci text : list Filipanom 2, 5-11

… od vzbury po pád na kolená. Prastaré slová a obrazy z 2. Žalmu trefne popisujú svojvoľnú ľudskú podstatu a realitu sveta každej doby. Ľudia sa chcú Boha zbaviť. To je najhlbšou podstatou hriechu.

Ale – Boha sa nikdy nezbavíme.  Stále sme a navždy zostaneme jeho stvoreniami, či chceme alebo nie. A preto je každá vzbura proti tomu už vopred beznádejná. Nič to nezmení na Božej moci. Boh sa tomu môže len smiať. Znie to tu podobne ironicky ako v príbehu o babylonskej veži (1. kniha Mojžišova 11).  Ľudia si myslia, že sa svojou stavbou už čoskoro dostanú do neba, avšak Boh musel najprv zostúpiť, aby sa poriadne pozrel na tento špičkový ľudský výkon.

Žiadne ľudské rachotenie zlosti, moci a múdrosti nemôže ohroziť Boha. Avšak dotýka sa ho. A ON naň reaguje. Ale – hoci by mohol – nereaguje výsmechom a násilím ale “synom”. Totálne sa k nám približuje – priamo uprostred vzbury tohoto sveta. A prichádza na svet, aby zomrel (list Filipanom 2,5-11).

V najhlbšej hĺbke tohoto sveta podnecuje na kríži zmierenie. Je kráľom s tŕňovou korunou. Ukazuje nám Boha ako milujúceho Otca, ktorého sa nikdy nezbavíme. Jemu sa môžeme zveriť do opatery. Jeho smieme uctievať.  Pred ním smieme padnúť na kolená a nájsť cestu zo zbytočnej vzbury proti Bohu k novému životu vo vzťahu s ním, k životu oddanosti a lásky.

Ulrich Materne, Wittenberg, referent Nemeckej evanjelickej aliancie

Vďaky a uctievanie: Vzývame Boha…

• ako Kráľa všetkých kráľov
• ako Stvoriteľa sveta a Pána dejín
• za to, že sa k nám ponížil v Ježišovi a postavil sa na našu stranu
• za to, že sa nám dal v Kristovi poznať ako milujúci Otec
• za to, že nám svojím Duchom dáva vidieť jeho skutočnosť

Pokánie a sklonenie: Vyznávame...

• náš ľudský sklon k sebectvu a svojvoľnosti
• našu nedostatočnú úctu a uctievanie
• náš každodenný život, v ktorom nepočítame s Božím panstvom
• našu zbožnú pýchu, s ktorou posudzujeme svet

Prosby: Prosíme...

• za všetkých, ktorí Boha odmietajú a za tých, pre ktorých je nepredstaviteľný
• za svet a ľudstvo, ktoré trpí kvôli svojej vzbure proti Bohu  (nepokoj, nespokojnosť, sklamanie, žiadostivosť, nespravodlivosť, utláčanie, chudoba, hlad, bohatstvo, vojna, utrpenie, smrť…)
• poznanie a obrátenie
• hodnoverný život všetkých kresťanov v oddanosti a láske Kristovi

Každodenná viera

Korigovať chybný vývoj.

Skúmať programy.

Objavovať sa cez týždeň navzájom.

Dodávať ľuďom silu.

Žiť život spoločenstva.

Zakúšať lásku.

Stať sa každodennou cirkvou.

Za to sa spolu modlime.