Wednesday, January 11, 2012

Deň 4: Premenení Víťazom




Streda 11. 1. 2012
Premenení Víťazom


„Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu Božiemu – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobiíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom!”
list Rimanom 12, 17–21


Doplňujúci text: Žalm 37, 1–11

Čo robiť, keď je to naozaj kritické? V živote sa niekedy naskytnú kruté situácie. Niekedy si musíme zjesť, čo sme si navarili, niekedy aj vtedy, keď sme nič nezavinili. Pavol to dobre poznal. Kvôli viere mu nefúkal do tváre len o čosi ostrejší vietor  než ostatným, ale jeho život bol neustále v  ohrození – kameňovanie, bičovanie, samé mučenie. A mučitelia neboli anonymní, mali tváre a mená. On sám bol kedysi jedným z nich.  S obľubou sa prizeral ako Štefan prišiel o život pri brutálnom kameňovaní. (Skutky 7,60)
Ale zo Saula sa stal Pavol. “Obnova mysle” (list Rimanom 12,2) ho úplne zmenila. Premena Ježišom Kristom sa musí preukázať, a to nielen len vznešenými nedeľnými kázňami, ale predovšetkým  v tvrdých útokoch a v ťažkostiach. Radikálne požiadavky kázni na hore – neodplácať zlé zlým, nastaviť druhé lice, milovať nepriateľov – Pavol aktualizuje v liste jednému zboru, ktorý v centre cisárovej moci zažil prvé prenasledovanie.
Pavlovi ide o viac než len o tichú  nehybnosť  so zaťatou päsťou vo vrecku. Pomsta ako klasická ľudská reakcia na voči mne preukázané nepriateľstvo nie je primeraná pre Ježišových nasledovníkov. Oveľa viac ide o to, aby sme aktívne a iniciatívne premáhali zlo dobrom, spravili všetko čo je z našej strany možné pre pokoj s každým, aj keď to “druhá strana” blokuje.
Na to, aby sme dokázali žiť takýmto náročným životným štýlom, potrebujeme byť v tesnej blízkosti Kráľa pokoja – Ježiša a od jeho Svätého Ducha čerpať silu vytvárajúcu tento nový život. Principiálne to platí aj pre posledné verše 12. kapitoly listu Rimanom 12: Bez NEHO nemôžeme nič robiť.

Ekkehart Vetter, Mülheim/Ruhr, člen vedúceho predstavenstva Nemeckej evanjelickej aliancie


Vďaky a uctievanie: Ďakujeme...
  • že Božia láska v Ježišovi Kristovi platí a platila pre nás, aj keď sme ešte boli nepriateľmi kríža  „
  • že nepotrebujeme priniesť nejaké zásluhy keď prichádzame k Bohu
  • že Ježiš je verný a spravodlivý a odpúšťa nám naše hriechy, keď ich vyznávame
  • že Ježiš je pre nás vzorom lásky k nepriateľovi

Pokánie a sklonenie: Odpusť nám...
  • že sa v našom nasledovaní Ježiša zaujímame len o svoje blaho
  • naše bežné reakcie typu “ako ty mne, tak ja tebe”
  • keď vo všedné dni neuvádzame do praxe “obnovu mysle”
  • keď myšlienkami, slovami alebo skutkami odsudzujeme ľudí

Prosby: Daruj nám...
  • schopnosť vidieť ľudí tak, ako ich vidí Ježiš Kristus
  • ochotu odpúšťať
  • ochotu modliť sa za ľudí, ktorí nám spôsobujú najviac ťažkostí
  • konkrétne príležitosti preukazovať týmto ľuďom dobro
  • životný štýl, v ktorom nám záleží na blahu iných

Každodenná viera
Vedieť komunikovať.
Žiť viditeľnú vieru.
Ostať autentickým. 
Nanovo zvážiť symboly: kríž na krku, modlitba pri jedle, nálepka “Ježiš žije” na bunde…
Čo sa hodí v dnešnej dobe?
Modlime sa, aby nás to Duch Svätý učil!

No comments:

Post a Comment