VÝKLAD KNIHY PROROKA JONÁŠA
ČASŤ PRVÁ, JONÁŠ 1,1-3
KÁZANÉ DŇA 26.8.2010 V KOVAČICI
(nahrávku nájdete tu)
1.
Raz zaznelo slovo Hospodina Jonášovi, synovi Amittajovmu: 2.
Vstaň, choď do Ninive, do veľkého mesta, a volaj proti nemu, lebo jeho
zloba vystúpila predo mňa. 3.
Jonáš vstal, aby ušiel spred tváre Hospodinovej do Taršíša. Zišiel do jafy
a našiel loď, ktorá práve odchádzala do Taršíša. Zaplatil cestovné
a zišiel do nej, aby s nimi odišiel spred tváre Hospodinovej do
Taršíša.
(Podľa Slovenského ekumenického prekladu)
Na začiatku by som chcel len povedať zopár
základných informácii o knihe proroka Jonáša, ktoré by sme potrebovali vedieť,
aby sme správnejšie a lepšie pochopili samotný dej, o ktorom čítame.
Hneď na začiatku zisťujeme aspoň základné
informácie o Jonášovi, že jeho Otec sa volá Amittaj. Jonášovo meno v hebrejčine
znamená holubica, ktorá vlastne
dodnes je používaná ako symbol nádeje,
pokoja, obzvlášť holubica s olivovou haluzkou v zobáku.
Na rozdiel od niektorých iných Biblických kníh,
vôbec tu nenachádzame žiadne iné mená, ani roky, ale sa z iných zápisov
zisťuje, že Jonáš sa narodil v mestečku Gát-Héfera, na severovýchod od
Nazareta, čo bolo v Izraelskom kráľovstve. Vtedy vládol Járobeám II, syn
Joášov. A v 2 Kráľov 14,24 o ňom čítame: Robil
Hospodinovi naprotiveň. Nevzdal sa žiadneho z hriechov Nebatovho syna
Járobeáma, ktorý zviedol na hriech Izrael.
Aj keď Asýrsky kráľľ nie je pomenovaný, predpokladá
sa, že to bol Adad-Nirari III, ktorý do Asýrskeho náboženstva zavádzal
monoteistické element, čo nie je nemožné vysvetliť vplyvom Jonášovho kázania.
Slová, ktoré nachádzame v Biblii su pre nás
veľakrát nezrozumiteľne. Je to kvôli jazyku, v ktorom bola písaná –
Hebrejčina, ktorá je úplne iná ako slovenčina, alebo srbčina. Je to úplne iný
spôsob rozmýšľania. Tieto naše dva jazyky (slovenský a srbský) sú predsa
veľmi podobné a koľkokrát sme sa dostali do nedorozumenia?! A čo
povedať o jazyku, ktorým sa hovorilo pred viac než 2000 rokmi! Vtedy keď
pochopíme čo tie slová znamenali vtedy, môžeme začať chápať čo tie slová nám
dnes hovoria.
Od ako viem za seba, Jonáš bola postava, ktorá sa
týkala len hodín nedeľnej školy pre deti. Je to taký celkom dramatický príbeh a
zaujímavý a veľakrát sa zdá, že pre dospelých je táto kniha nezujímavá. Zdá sa
že tu nie je nič, čo by nás mohlo osloviť, lebo – ako som povedal – je to
príbeh pre deti. Ale, to vôbec nie je pravda. Zvesť, ktorú nachádzame u Jonáša
ešte ako môže aj nás osloviť – nás, ktorí sme už dospelí, ktorí už „všetko
vieme“.
Kniha proroka Jonáša, ktorého máme pred sebou je
kniha, ktorá sa častokrát zaraďuje medzi tzv. “malých prorokov”. Ale, práve tu
nastáva chyba, že si niektorí myslia, že “malý prorok” sa nazýva preto, že je
to nedôležitá kniha v Biblii. Ale, skutočnosť je taká, že keď si zoberieme
všetkých 12 malých prorokov a prirovnáme ich k Izaiášovi, Jeremiášovi a
Ezechielovi, tak zistíme prečo sa tak volajú – že sú omnoho kratšie knihy.
Takže keď sa povie, že Jonáš je malý prorok, v žiadnom prípade tu nejde o
význam jeho zvesti.
Mohli by sme povedať, že spomedzi prorokov je on
jeden z najvýznamnejších. Prečo to hovorím? Ostatní proroci dostavali
slovo o Judsku, alebo o Izraeli (teda južné a severné
kráľovstvo), ale s Jonášom je to iné. Bol poslaný do Asýrie, do jej
hlavného mesta Ninive, v ktorom mal zvestovať slovo od Hospodina. Keď sa
na to pozrieme lepšie, bola to predzvesť Novej Zmluvy. Že to Božie posolstvo už
nie je rezervované len pre Izrael, ale aj pohania majú podiel v Božom
kráľovstve.
Z toho pohľadu je posolstvo tejto knihy pre
nás ešte ako dôležité, lebo aj my patríme medzi tie ostatné národy. A cez
tohto proroka, Boh zvestuje celému svetu, že má miesto pripravené aj pre
ostatných. Jonáš bol predchodca Ježišových učeníkov, že išiel medzi pohanov aby
tam zvestoval o Hospodinovi.
Aj keď to znie naozaj dobre a také zaujímavé, ako
vieme, príbeh vôbec nebol ľahký ani sa to všetko jednoducho neskončilo. Všetko
to vyšlo z toho, že Jonáš Boží plán nepovažoval za dobrý, tak vec vzal do
svojich rúk. Chcel to urobiť na svoj spôsob, lebo si myslel, že to vie lepšie
od Boha. Bol poslaný do Ninive, ktoré pre ňho nebolo vôbec príťažlivé. Možno si
v rozhovore s Bohom aj prial, aby ho poslal na nejaké iné, lepšie
mesto, lebo sa mu toto nepáčilo.
Dôvodov mohlo byť veľa, ale jedno bolo takmer isté
– Ninivčania boli pohania a tým pádom u všetkých Židov pohania
vyvolávali odpor. Možno aj Jonáš sa pýtal – Bože, naozaj ma chceš tam poslať,
veď tam sú sami hriešnici, nečistí pohania.
A už je to tu. Zrazu sa z tohto „detského príbehu“,
ktorý hovorí o prorokovi, ktorý bol zázračne zachránený, stal „príbeh pre
dospelých“. A prichádza hneď aj prvá otázka. Keď Boh ku mne hovorí, čo ja s tým robím? Jonáš vidíme čo urobil.
Povedal: „Nie. Ja tam nejdem!“ Kúpil si cestovný lístok, vyhľadal si tú
najďalšiu destináciu v opačnom smere a tam chcel újsť. Toto mesto
Taršíš bolo v dnešnom Španielsku, takže cez celé Stredozemné more – veľmi
ďaleko od Izraela. Jonáš na Božie pozvanie reagoval odmietnutím. A ako sa
ja k tomu postavujem? Ako ja reagujem keď Boh ku mne hovorí? Vypočujem si
Ho a urobím to, čo viem, že odomňa žiada, alebo jednoducho mávnem rukou a
poviem si – nie je to už za mňa; ja to neviem urobiť; ja som už starý; nie som
dosť schopný; nemám čas atď.
Lenže musíme si uvedomiť, že keď nás Boh do niečoho
pozýva, tak to nerobí tak náhodou, že keď treba niečo urobiť, tak si naše meno
vytiahne z klobúka a čo nám zapadne, to bude naša zodpovednosť. Nie!
Boh nás veľmi dobre pozná a vie aké máme schopnosti a možnosti!
A podľa toho nás do niečoho posiela. Boh od nás nebude žiadať nemožné!
A ak by aj žiadal niečo, čo sa nám zdá ťažké a náročné, to znamená,
že bude s nami nás podopierať a posilňovať.
Vlastne, pred tým ešte sa môže objaviť ešte jeden
problem, ešte jedna otázka. Hovorí vôbec
ku mne Boh? Počujem Boží hlas? Ako
to vyzerá v mojom živote? Ak sa snažíme o správny vzťah s Bohom,
vtedy musíme byť v neustálom spojení s Pánom. Hneď tento prvý verš v
knihe Jonášovej zneje nasledovne: Raz zaznelo slovo Hospodina Jonášovi, synovi
Amittajovmu. Boh hovoril so svojimi prorokmi. A Boh chce hovoriť
ku nám aj dnes. Možno nie takým zvučným hlasom, ako to robil v dávnej
minulosti, ale niekedy je potrebné aj stíšiť sa pred Pánom, žeby naše modlitby
neboli len jednosmerná ulica kde len mi hovoríme a keď je rad na Pána aby
hovoril, my nechceme počúvať. Zostávajme v tichosti pred Pánom, nechajme
mu priestor, aby ku nám hovoril.
Na západe (ale pomaly to prichádza aj ku nám) je
veľmi populárne slovo „meditácia“ namiesto modlitby. Mne sa osobne vôbec nepáči
toto slovo, lebo mi to pripomína všetky východné náboženstvá. Meditácia, ako sa
chápe vo východných náboženstvách je spôsob ľudského „povýšenia“ na nejakú
vyššiu úroveň tým, že sa stíši a úplne vypne z celého sveta, zbaví sa
všetkých pocitov, vášní, všetkého rozmýšľania atď.
Stíšenie pred Pánom v tom chápaní nemôže
v žiadnom prípade sa nazvať meditáciou, lebo my sa rozprávame s našim
Stvoriteľom, našim Spasiteľom. Aktívny vzťah vzniká medzi nami a modlitba
je veľmi dôležitá súčasť toho.
Veľa vecí o Jonášovi nezisťujeme z tejto
knihy. Nemáme o ňom ani len tie najzákladnejšie údaje, ale nám to
v žiadnom prípadne nemá robiť problém v prijímaní tohto posolstva.
Z týchto prvých troch veršov sa nám zdá, že sa
nedočítame veľa, ale nachádzame tu jednu z hlavných tém tejto knihy, ktorá
hovorí, že Hospodin je Bohom všetkých
ľudí! Nech aj nám je toto k povzbudeniu a požehnaniu.
pripravil Daniel Sjanta
Výklad knihy proroka Jonáša, časť prvá
Táto kázeň bola kázaná dňa 26.8.2010 a nahrávku tejto kázne nájdete tu.
(Tiež bola publikovaná v Ceste Života, časopise Evanjelickej metodistickej cirkvi v Srbskej republike, v čísle 1/2011).
No comments:
Post a Comment